hluchonemota

hluchonemota — chorobný stav spôsobený stratou sluchu. Hluchonemota môže byť vrodená (dedičná) alebo získaná vo fetálnom období alebo v ranom detstve. Príčinou vrodenej hluchonemoty môže byť napr. blízka príbuznosť rodičov, príčinou získanej hluchonemoty napr. ochorenie matky poškodzujúce plod alebo ochorenie plodu poškodzujúce sluchový nerv alebo centrálny nervový systém dieťaťa. Nemota je len pridruženým javom a jej príčinou je hluchota, ktorá vznikla pred začiatkom vývinu reči. Reč sa u hluchonemých detí nevyvinie spontánne, je potrebné ju umelo vypestovať (nacvičuje sa pomocou odzerania pohybov artikulačných orgánov). Pre vývin takto postihnutého dieťaťa je veľmi dôležitá skorá diagnostika poruchy sluchu, ktorá sa štandardným spôsobom robí u dojčiat v 7. – 9. mesiaci života (pomocou najmodernejšej techniky aj oveľa skôr). Hluchonemotu nemožno liečiť, robí sa komplexná rehabilitácia (výchova, škola pre nedoslýchavé deti, výber povolania). Dorozumievanie hluchonemých osôb uľahčuje posunková reč.