hľadáčik

hľadáčik —

1. fotogr. optická sústava fotoaparátu (vstavaná súčasť fotografického prístroja alebo jeho príslušenstvo) umožňujúca jeho správne nasmerovanie na objekt. Rozlišuje sa optický a elektronický hľadáčik. Optický hľadáčik sa člení na tri základné typy: priehľadový hľadáčik – samostatná optická sústava fungujúca na princípe ďalekohľadu. Keďže nie je na jednej osi s objektívom, dochádza k tzv. chybe paralaxy, keď pri fotografovaní bližších objektov objektív zachytáva iný obraz, než vidno v hľadáčiku; hranolový hľadáčik – využíva optické členy, t. j. päťboký hranol a sklopné zrkadielko na vedenie svetelných lúčov do hľadáčika cez objektív a matnicu. Pri stlačení spúšte sa zrkadielko sklopí a uvoľní lúčom cestu na film. Pri tomto type hľadáčikov, ktorý využívajú jednooké zrkadlovky, vidno presne to, čo bude aj na výslednej fotografii; hľadáčik dvojokej zrkadlovky – horný z dvojice objektívov slúži ako hľadáčik, spodný na fotografovanie. Pre dve rozdielne optické osi opäť prichádza k chybe paralaxy. Existujú aj ďalšie typy hľadáčikov (matnicový, rámčekový a i.). V digitálnych fotografických prístrojoch sa používa elektronický hľadáčik (EVF, angl. Electronic View Finder), v ktorom sa snímaný obraz nezobrazuje priamo cez optické členy, ale sprostredkovane – obraz je zosnímaný čipom a zobrazený na malom LCD displeji. Výhodná je kombinácia optického a elektronického hľadáčika, ktorá umožňuje použitie optického hľadáčika v prípade, keď nemožno použiť LCD displej (napr. v jasnom slnečnom svetle alebo pri veľmi zlých svetelných podmienkach). Na rovnakom princípe ako fotografický hľadáčik funguje aj hľadáčik kamery, hľadáčik puškohľadu pri strelných zbraniach ap.;

2. → svetlomet.