historická geografia

historická geografia — hraničná vedná disciplína charakteristická prienikom metód a poznatkov geografie a histórie:

a) jeden z odborov geografie zaoberajúci sa okrem tradičného historickogeografického štúdia a analýz vplyvu geografických faktorov v histórii skúmaním vplyvu minulosti na súčasnosť. K typickým problémom bádania patria aj história geografického myslenia, história geografických objavov, vývoj hraníc a zmeny vo využívaní krajiny. Viaceré súčasné školy bádania v geografii sa snažia o posilnenie skúmania vzťahov v časopriestorovej dimenzii (napr. tzv. geografia času). Historická geografia bola dlho považovaná za jeden z kľúčových odborov geografie, po ústupe jej postavenia počas kvantitatívnej revolúcie v geografii jej význam v posledných desaťročiach opätovne narastá;

b) ako pomocná historická veda je náukou o geografii minulej krajiny, geografiou určitého územia v istej etape historického vývoja jeho obyvateľstva. Na základe historických a geografických prameňov skúma vývoj ľudskej spoločnosti, fyzickogeografické (napr. reliéf, podnebie, vodstvo, flóru, faunu, pôdu, nerastné bohatstvo) a humánnogeografické zložky (obyvateľstvo, sídla, výrobné i nevýrobné odvetvia, kultúru) krajiny v minulosti, ako aj ich zmeny a vzájomné pôsobenie.