Hipparion

Hipparion [gr.] — prakôň, raný kôň, ktorý sa veľmi podobal dnešným koňom. Odlišoval sa od nich troma prstami, došľapoval však iba na jeden z nich, ktorý niesol celú hmotnosť tela. V Sev. Amerike bol rozšírený v strednom miocéne, v Ázii (Predná India) sa objavil vo vrchnom miocéne, v Európe a Afrike až v pliocéne. Veľké čriedy Hipparionov mali v miestnej faune stepí Ázie a Európy výraznú prevahu (tzv. hipparionová fauna). Uprednostňoval široké trávnaté stepi, spôsobom života sa veľmi podobal na súčasné zebry a dosahoval aj ich veľkosť. V pleistocéne podľahol konkurenčnému tlaku rodu Equus a postupne vymizol. Kostrové zvyšky sa našli v Európe na viac ako 30 náleziskách, napr. v Nemecku (Öhningen) a Grécku (Pikermi).