Hidžází, Ahmad Abdalmu’tí

Hidžází, Ahmad Abdalmu’tí, 1935 — egyptský básnik. Po skončení štúdia pracoval istý čas ako učiteľ, neskôr ako publicista. Spolupracoval s populárnymi egyptskými časopismi Rúz al-Júsuf, Sabáh al-chajr, al-Ibdá’ a novinami al-Ahrám. Jeho poézia je presiaknutá humanizmom a láskou k človeku, vplyvom európskych vzorov sa v nej prelína každodenná egyptská realita poznačená ťažko riešiteľnou demografickou situáciou s univerzálnejšími ľudskými pocitmi a postojmi k životu, ako sú osamelosť v dave a mučivé hľadanie vlastnej identity. K jeho najvýznamnejším zbierkam patria Mesto bez srdca (Madína bilá kalb, 1968), Zostáva sa už iba priznať (Lam jabka illá-l–i’tiráf, 1965), Elégia na krásny život (Marthijat al-’umr al-džamíl, 1972), Bytosti kráľovstva noci (Ká’inát mamlakat al-lajl, 1978), Cementové stromy (Ašdžár al-ismant, 1989) a Rozvaliny času (Talal al-vakt, 2011).