hidžá’

hidžá’ [arab.] — v predislamskej poézii (5. – 6. stor.) krátka príležitostná báseň s desiatimi až dvanástimi veršami. Pôvodne satirické veršované alebo zaklínacie slovné potýčky medzi navzájom znepriatelenými rodmi, ktoré sa neskôr začali zapisovať. Satira ako jeden z najstarších žánrov arabskej poézie sa vyvinula z mágie a mala vyhranenú spoločenskú funkciu. Satirické verše prednášali básnici na adresu svojich osobných odporcov i nepriateľov svojho kmeňa najmä pred začiatkom boja. Básnik v staroarabskej kmeňovej spoločnosti požíval neobyčajnú úctu a vážnosť. Bol hovorcom a tribúnom kmeňa, ospevoval jeho hrdinské činy a slávnu minulosť, chránil jeho tradície a ostrou satirou hájil jeho česť proti nepriateľom. Jeho verše slúžili ako zbraň a pripisovali sa im neblahé účinky.