heteronómia
heteronómia [gr.] — podriadenosť, závislosť od vonkajších, cudzorodých činiteľov, zákonov, dohôd, obyčají; opak autonómia. V etike závislosť vôle od vonkajších príčin a zmyslových podnetov. Napr. I. Kant v Kritike praktického rozumu okrem rozlíšenia teoretického a praktického rozumu hovorí, že vôľa môže byť ovplyvňovaná buď zákonmi, ktoré sú v nás samých, v samotnom rozume (v tomto prípade ide o autonómny rozum, ktorý si sám dáva zákon), alebo niečím, čo je mimo nás, mimo rozumu. Potom je vôľa určovaná cudzím zákonom (heteronómiou). Kant kladie dôraz na autonómnu morálku.
heteronómia [gr.] — podriadenosť, závislosť od vonkajších, cudzorodých činiteľov, zákonov, dohôd, obyčají; opak autonómia. V etike závislosť vôle od vonkajších príčin a zmyslových podnetov. Napr. I. Kant v Kritike praktického rozumu okrem rozlíšenia teoretického a praktického rozumu hovorí, že vôľa môže byť ovplyvňovaná buď zákonmi, ktoré sú v nás samých, v samotnom rozume (v tomto prípade ide o autonómny rozum, ktorý si sám dáva zákon), alebo niečím, čo je mimo nás, mimo rozumu. Potom je vôľa určovaná cudzím zákonom (heteronómiou). Kant kladie dôraz na autonómnu morálku.