Hertník

Hertník — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji na východnom úpätí Čergova v doline potoka Pastevník, 460 m n. m.; 1 018 obyvateľov (2017). Písomne doložená 1351 ako Herkenecht, 1600 Hertnek, 1773 Hertnek, Hertnecht, 1786 Hertnek, 1808 Hertnek, Hertník, 1863 – 1913 Hertnek, 1920 Heretník, 1927 Hertník. Obec vznikla na zákupnom práve. Patrila Peréniovcom. V 15. stor. bola na čas v rukách bratríkov, ktorí si tam postavili malú pevnosť. Od pol. 15. stor. patrila špitálu Sv. Ducha v Bardejove, zmocnili sa jej však Zápoľskovci. Okolo 1552 sa opäť dostala do vlastníctva Bardejova. V 16. stor. stredisko panstva (patrili mu obce Bogliarka, Kríže, Šiba, Osikov, Hervartov, Livov, Lukov a Venecia, dnes súčasť Lukova). Zemepánmi boli Forgáčovci, Klobušickovci, Tárčaiovci, Zápoľskovci a i. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali ovčiarstvom, tesárstvom, šindliarstvom, výrobou potaše a vápna. Ojedinelý archeologický nález z paleolitu. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (1607 – 12, v retardovanom gotickom slohu, namiesto staršieho, dreveného), renesančný kaštieľ (po 1563, na mieste staršieho hradu, v 1. pol. 17. stor. upravený a po poškodení v 2. svetovej vojne 1952 čiastočne obnovený), baroková Kaplnka sv. kríža (koniec 18. stor.), neskoroklasicistická Kaplnka Najsv. Trojice (1858), rokoková prícestná socha sv. Antona Paduánskeho (2. pol. 18. stor.).