Hérofilos

Text hesla

Hérofilos, okolo 330 pred n. l. Chalcedón, dnes Kadıköy, Turecko – okolo 260 pred n. l. — grécky lekár, anatóm, zakladateľ slávnej alexandrijskej lekárskej školy. Lekár na alexandrijskom kráľovskom dvore. Ako prvý robil verejné pitvy mŕtvych tiel (aj vivisekcie na odsúdených) a anatomicko-patologické výskumy. Objavil a pomenoval prostatu, opísal oko a jednotlivé časti mozgu, dokázal, že steny tepien sú preukázateľne hrubšie ako steny žíl, a ako prvý zistil, že tepny živého človeka nie sú naplnené vzduchom, ale krvou. Študoval najmä nervovú sústavu, poukázal na zásadný význam mozgu, v ktorom rozlíšil mozog a mozoček a odhalil súvislosť medzi mozgom, miechou a nervami. Poznatok, že nervy vychádzajú z mozgu, mu umožnil dospieť k záveru, že práve nervy sprostredkúvajú prenos motorických signálov z ľudskej duše na perifériu. Ako prvý študoval tep (rozpoznal, že pulzácia vychádza zo srdca), matematicky sformuloval zákonitosť systoly a diastoly a rozpoznal význam tepu pri stanovovaní diagnózy. Autor minimálne 11 spisov, z ktorých najvýznamnejší je Anatómia.

Zverejnené vo februári 2008.

Hérofilos [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-27]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/herofilos