Hermans, Willem Frederik

Hermans, Willem Frederik, 1. 9. 1921 Amsterdam – 27. 4. 1995 Utrecht — holandský spisovateľ, jeden z najvýznamnejších povojnových prozaikov. R. 1953 – 73 prednášal fyzikálnu geografiu na univerzite v Groningene, 1973 sa presťahoval do Paríža. Vystupoval proti náboženským, filozofickým a politickým dogmám, jeho satirické romány a sarkastické eseje vyvolávali polemiky (niekoľkokrát bol zažalovaný). Vo svojej tvorbe vychádzal z názoru, že človek nemôže poznať realitu, ktorá ho obklopuje, pravdy sa nemožno dopátrať, pretože každý človek má svoju pravdu. Preslávil sa románmi Konzerva (Conserve, 1947), Slzy akácií (De tranen der acacia’s, 1949) o 2. svetovej vojne, a Ja mám vždy pravdu (Ik heb altijd gelijk, 1951) o demobilizovanom príslušníkovi bývalej koloniálnej armády. Ako brilantný štylista a britký polemik sa prejavil v románoch Damoklova temná komora (De donkere kamer van Damocles, 1958), Už nikdy spánok (Nooit meer slapen, 1966), Medzi profesormi (Onder professoren, 1975), v esejistických a polemických prácach Mandarínky v kyseline sírovej (Mandarijnen op zwavelzuur, 1963), Sadistické univerzum (Het sadistische universum, 1964), Nenosím helmu s chocholom (Ik draag geen helm met vederbos, 1979), Obklopený nebezpečnými bláznami (Door gevaarlijke gekken omringd, 1988), Vzdorovitý spáč (De weerspannige slaper, 2004). Autor románov Au pair (1989), Šumiaci prach (Ruisend gruis, 1995), noviel Veľký súcit (Het grote medelijden, 2002), autobiografických noviel Richard Simmillion. Nedokončená autobiografia (Richard Simmillion. Een onvoltooide autobiografie, 2005) a i. Navrhnutý na viacero významných literárnych ocenení, ktoré však odmietol prijať.