Hermanová, Ljuba

Hermanová, Ljuba, 23. 4. 1913 Neratovice, okres Mělník – 21. 5. 1996 Praha — česká speváčka. Umeleckú činnosť začala v smíchovskej Aréne (úspech s piesňou Temně hučí Niagara), 1931 – 32 pôsobila v SND v Bratislave (účinkovala v operetách), 1934 získala angažmán v pražskej Malej operete na Vinohradoch a postupne účinkovala takmer vo všetkých operetných divadlách v Prahe. V 30. rokoch 20. stor. vystupovala po boku J. Voskovca, J. Wericha a J. Ježka v Osvobozenom divadle a účinkovala s nimi aj po 2. svetovej vojne (napr. v muzikáli Divotvorný hrniec, 1948). Popri operetnom speve sa vyprofilovala aj na vynikajúcu interpretku kabaretného a revuálneho repertoáru. Spolupracovala s V. Burianom, O. Novým, ako aj s J. Suchým. R. 1947 – 58 členka Hudobného divadla v Karlíne, súčasne spolupracovala s R. Cortésom a jeho skupinou na vystúpeniach po celej republike. V Divadle Na zábradlí účinkovala v predstaveniach Kdyby tisíc klarinetů, Faust, Markéta a já; Devět klobouků na Prahu a i. Účinkovala vo viacerých dlhometrážnych filmoch, napr. Poslušně hlásím (1957), Ta naše písnička česká (1967), Vražda inženýra Čerta (1970). Pravidelne nahrávala s orchestrom K. Vlacha (piesne Blues o čase, Jsem žena, která ví, Pavlačová romance, Zakázané ovoce, Zpívat dál). Nahrala gramofónové platne Život je náhoda, U svatého Antoníčka a i.