Henryson, Robert

Text hesla

Henryson, Robert, asi 1420 – asi 1500 — škótsky básnik a bájkar, pokračoval v tradícii G. Chaucera (na rozdiel od neho však bol moralisticky zameraný). Pravdepodobne študoval na niektorej zahraničnej univerzite (v Paríži alebo v Leuvene) a bol učiteľom v benediktínskom kláštore v opátstve Dunfermline, kde pôsobil aj ako verejný notár. R. 1462 sa jeho meno uvádza medzi zakladateľmi univerzity v Glasgowe. Henrysonovo dielo je veľmi rozmanité. Najdlhšie a najoriginálnejšie sú Ezopove mravoučné bájky (The Morall Fabillis of Esope the Phrygian, napísané asi 1480, vydané 1570), zbierka 13 bájok vychádzajúca z J. Lydgatea, W. Caxtona a i. Bájky vynikajú sviežosťou a majstrovským vykreslením postáv, sú písané s humorom a otvorene, mravné ponaučenie neznižuje ich umeleckú hodnotu. Autor básnickej skladby Cressidin testament (The testament of Creseyde, vydaná 1532 vo výbere Diela Geoffreya Chaucera, The workes of Geffray Chaucer), ktorá má dobre členenú kompozíciu s pevnými realistickými obrazmi; v spoločensko-mravnom zmysle je negáciou obdobnej skladby G. Chaucera, pretože Cressida je za svoje činy potrestaná. Báseň Orfeus a Eurydika (Orpheus and Eurydice, vydaná 1508 pod názvom Heire begynnis the traitie of Orpheus kyng) obsahuje lyrický nárek Orfea s refrénmi a podľa vzoru bájok sa končí morálnym ponaučením. Henrysonovi sa pripisuje aj autorstvo 13 kratších básní, z ktorých vyniká pastorálna báseň napísaná vo forme dialógu Robene a Makyne (Robene and Makyne) a satirické verše Niektoré lekárske zákroky (Sum Practysis of Medecyne). Ďalšie diela: Smrť (Death), Proti unáhlenej dôvere (Against Hasty Credence), Bieda kúzelníkov (The Want of Wise Men) a i. Prvé úplné vydanie Henrysonovho diela pripravil 1865 David Laing (*1793, †1878) pod názvom Básne a bájky Roberta Henrysona (The Poems and Fables of Robert Henryson). R. 1993 bola v Dunfermline založená Spoločnosť Roberta Henrysona.

Text hesla

Henryson, Robert, asi 1420 – asi 1500 — škótsky básnik a bájkar, pokračoval v tradícii G. Chaucera (na rozdiel od neho však bol moralisticky zameraný). Pravdepodobne študoval na niektorej zahraničnej univerzite (v Paríži alebo v Leuvene) a bol učiteľom v benediktínskom kláštore v opátstve Dunfermline, kde pôsobil aj ako verejný notár. R. 1462 sa jeho meno uvádza medzi zakladateľmi univerzity v Glasgowe. Henrysonovo dielo je veľmi rozmanité. Najdlhšie a najoriginálnejšie sú Ezopove mravoučné bájky (The Morall Fabillis of Esope the Phrygian, napísané asi 1480, vydané 1570), zbierka 13 bájok vychádzajúca z J. Lydgatea, W. Caxtona a i. Bájky vynikajú sviežosťou a majstrovským vykreslením postáv, sú písané s humorom a otvorene, mravné ponaučenie neznižuje ich umeleckú hodnotu. Autor básnickej skladby Cressidin testament (The testament of Creseyde, vydaná 1532 vo výbere Diela Geoffreya Chaucera, The workes of Geffray Chaucer), ktorá má dobre členenú kompozíciu s pevnými realistickými obrazmi; v spoločensko-mravnom zmysle je negáciou obdobnej skladby G. Chaucera, pretože Cressida je za svoje činy potrestaná. Báseň Orfeus a Eurydika (Orpheus and Eurydice, vydaná 1508 pod názvom Heire begynnis the traitie of Orpheus kyng) obsahuje lyrický nárek Orfea s refrénmi a podľa vzoru bájok sa končí morálnym ponaučením. Henrysonovi sa pripisuje aj autorstvo 13 kratších básní, z ktorých vyniká pastorálna báseň napísaná vo forme dialógu Robene a Makyne (Robene and Makyne) a satirické verše Niektoré lekárske zákroky (Sum Practysis of Medecyne). Ďalšie diela: Smrť (Death), Proti unáhlenej dôvere (Against Hasty Credence), Bieda kúzelníkov (The Want of Wise Men) a i. Prvé úplné vydanie Henrysonovho diela pripravil 1865 David Laing (*1793, †1878) pod názvom Básne a bájky Roberta Henrysona (The Poems and Fables of Robert Henryson). R. 1993 bola v Dunfermline založená Spoločnosť Roberta Henrysona.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

, . Henryson, Robert [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-04-09]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/henryson-robert