Henriot, Émile

Text hesla

Henriot [anrjo], Émile, vlastným menom Paul Émile Hector Maigrot, 3. 3. 1889 Paríž – 14. 4. 1961 tamže — francúzsky básnik a prozaik. Od 1919 literárny kritik časopisu Temps, od 1944 novín Le Monde (praktizoval kritiku dobrého vkusu a porozumenia), od 1945 člen Francúzskej akadémie. Do literatúry vstúpil na začiatku 20. stor. ako básnik; nadviazal na symbolizmus, najmä na básnickú tvorbu H. de Régniera, napr. v básnických zbierkach Básne pre Sylviu (Poèmes à Sylvie, 1906), Záhrady na francúzsky spôsob (Jardins à la française, 1911), Eklogy podľa Vergília (Églogues imitées de Virgile, 1912) a Akvarely (Aquarelles, 1922). V románoch Aricie Brunová alebo Meštiacke cnosti (Aricie Brun ou les Vertus bourgeoises, 1924), Stratené príležitosti (Les Occasions perdues, 1931), Bratislavská ruža (La Rose de Bratislava, 1948) a i. prejavil zmysel pre jemnú psychologickú analýzu postáv. Autor literárnych esejí Literárna pošta (Courrier littéraire, 8 zväzkov, 1922 – 56), Stendhaliana (1924), Knihy z druhej priehradky (Les Livres du second rayon, 1925), Alfred de Musset (1928), Od Lamartina k Valérymu (De Lamartine a Valéry, 1946) a i.

Zverejnené vo februári 2008.

Henriot, Émile [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-02-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/henriot-emile