Henrich VII. Luxemburský

Henrich VII. Luxemburský, okolo 1275 – 24. 8. 1313 Buonconvento (pri Siene), pochovaný v Pise — rímsko-nemecký cisár (od 1308), otec Jána Luxemburského. Od 1288 luxemburský gróf, jeho voľbu za cisára presadili jeho bratia – trevírsky arcibiskup Balduin a mohučský arcibiskup Peter z Aspeltu – za aktívnej pomoci pápeža (sídliaceho už v Avignone) a francúzskej diplomacie Filipa IV. Pekného. R. 1310 získal českú kráľovskú korunu pre svojho syna Jána, ktorý v Čechách založil luxemburskú dynastiu. Sám od 1310 bojoval v severnom Taliansku na strane ghibellinov (→ guelfovia a ghibellini). Po bojoch v Lombardii a v Ríme, kde bol 1312 korunovaný, sa vypravil proti neapolskému kráľovi Róbertovi, počas ťaženia na Neapol však zomrel na maláriu.