Henrich V.

Henrich V., pravdepodobne 11. 8. 1086 – 23. 5. 1125 Utrecht, pochovaný v krypte dómu v Speyeri — rímsko-nemecký kráľ (od 1098) a cisár (od 1111), posledný panovník zo sálskej dynastie, syn Henricha IV. Korunovaný bol 1099 v Aachene a potom, čo v decembri 1105 zosadil svojho otca Henricha IV., ho 1106 ríšske kniežatá potvrdili za kráľa. Pokračoval v boji o investitúru s pápežom Paschalom II., ktorého počas výpravy do Ríma 1110 zajal a 1111 donútil uznať práva cisárov, zároveň sa dal korunovať za cisára. V ríši sa proti nemu sformovala opozícia na čele s arcibiskupom Adalbertom I. z Mainzu. Boj o investitúru ukončila až jeho dohoda s pápežom Kalixtom II. vo Wormse 1122 (→ Wormský konkordát). Zomrel bezdetný.