henoteizmus

Text hesla

henoteizmus [gr.] — viera v jedného boha, ktorý však na rozdiel od monoteizmu nepopiera jestvovanie iných božstiev ani ich uctievanie. Náboženský fenomén v kontexte polyteizmu, obracanie sa na jedného boha, ktorý pri akte uctievania získava postavenie najvyššieho, najväčšieho a najmocnejšieho božstva (často prichádza k takémuto povýšeniu hlavného boha) a dostáva aj atribúty iných bohov. Nejde však o monolatriu, povyšovanie platí iba pre okamih uctievania a v inej situácii je možné obrátiť sa na iného boha. Termín henoteizmus prvýkrát použil F. Schelling na označenie relatívneho monoteizmu. Podľa F. M. Müllera henoteizmus označuje špecifickú formu kultu jednotlivých bohov vo védach. Podľa neho tak polyteizmu, ako aj monoteizmu mala predchádzať „henoteistická fáza náboženstva“. Pojem henoteizmus v Müllerovej interpretácii má metafyzický rozmer, poukazuje na prvotné sebauvedomovanie si človeka a na jedinosť božstva, ktoré sa mu zjavuje v rôznych podobách.

Zverejnené vo februári 2008.

Henoteizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/henoteizmus