Henoch

Text hesla

Henoch, Enoch, hebr. Chanoch — meno viacerých biblických postáv:

1. najstarší syn Kaina (1M 4,17);

2. syn Jareda, otec Matuzalema. Podľa biblického podania (1M 5,18 – 24) muž výnimočnej svätosti, ktorý žil v úzkom vzťahu s Bohom a Boh ho (podobne ako Eliáša) vzal k sebe bez toho, aby zomrel. S Henochovým menom sa spája časť židovských apokalyptických pseudoepigrafických diel (v kresťanskom ponímaní tzv. apokryfy). Pôvodne henochovská literatúra pochádza väčšinou z obdobia druhého jeruzalemského Chrámu (od 6. stor. pred n. l., spisy okruhu židovských apokalyptických učencov a esénov vznikli asi 170 – 30 pred n. l.). Opisuje vízie (zapísané prevažne v prvej osobe), ktoré boli Henochovi zjavené v nebi, a astronomické javy (uvádza kalendár 364 dní a 52 týždňov), obsahuje eschatológiu v súvislosti s preexistenciou Mesiáša, príbehy, ako padlí anjeli priviedli na svet zlo, i apokalyptické zjavenie o tom, ako svetové dejiny smerujú k poslednému súdu. Henochove knihy sa zvyčajne označujú číslami (1, 2, 3 Henoch), resp. ako Etiópsky, Slovanský a Hebrejský Henoch. Relatívne najkompletnejší je tzv. Etiópsky Henoch (1 Henoch), ktorý pozostáva z piatich pôvodne samostatných spisov (Kniha strážcov, Podobenstvá, Kniha astronómie, Kniha snov, Henochova epištola); zachoval sa v preklade do starého etiópskeho jazyka ge’ez (pretože Etiópska ortodoxná cirkev ho považuje za súčasť svojho biblického kánonu), časti textu sa našli aj v aramejských a hebrejských (nálezy v Kumráne), gréckych, latinských, sýrskych a koptských fragmentoch. Slovanský Henoch (2 Henoch) je staroslovanským prekladom starého gréckeho (nezachovaného) textu, Hebrejský Henoch (3 Henoch) je súčasťou pseudoepigrafickej hebrejskej literárnej tvorby.

Zverejnené vo februári 2008. Aktualizované 27. apríla 2018.

Henoch [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/henoch