Henoch

Henoch, Enoch, hebr. Chanoch — meno viacerých biblických postáv:

1. najstarší syn Kaina (1M 4,17);

2. syn Jareda, otec Matuzalema. Podľa biblického podania (1M 5,18 – 24) muž výnimočnej svätosti, ktorý žil v úzkom vzťahu s Bohom a Boh ho (podobne ako Eliáša) vzal k sebe bez toho, aby zomrel. S Henochovým menom sa spája časť židovských apokalyptických pseudoepigrafických diel (v kresťanskom ponímaní tzv. apokryfy). Pôvodne henochovská literatúra pochádza väčšinou z obdobia druhého jeruzalemského Chrámu (od 6. stor. pred n. l., spisy okruhu židovských apokalyptických učencov a esénov vznikli asi 170 – 30 pred n. l.). Opisuje vízie (zapísané prevažne v prvej osobe), ktoré boli Henochovi zjavené v nebi, a astronomické javy (uvádza kalendár 364 dní a 52 týždňov), obsahuje eschatológiu v súvislosti s preexistenciou Mesiáša, príbehy, ako padlí anjeli priviedli na svet zlo, i apokalyptické zjavenie o tom, ako svetové dejiny smerujú k poslednému súdu. Henochove knihy sa zvyčajne označujú číslami (1, 2, 3 Henoch), resp. ako Etiópsky, Slovanský a Hebrejský Henoch. Relatívne najkompletnejší je tzv. Etiópsky Henoch (1 Henoch), ktorý pozostáva z piatich pôvodne samostatných spisov (Kniha strážcov, Podobenstvá, Kniha astronómie, Kniha snov, Henochova epištola); zachoval sa v preklade do starého etiópskeho jazyka ge’ez (pretože Etiópska ortodoxná cirkev ho považuje za súčasť svojho biblického kánonu), časti textu sa našli aj v aramejských a hebrejských (nálezy v Kumráne), gréckych, latinských, sýrskych a koptských fragmentoch. Slovanský Henoch (2 Henoch) je staroslovanským prekladom starého gréckeho (nezachovaného) textu, Hebrejský Henoch (3 Henoch) je súčasťou pseudoepigrafickej hebrejskej literárnej tvorby.