hemofily

Text hesla

hemofily [gr.], Haemophilus — rod gramnegatívnych fakultatívne anaeróbnych nepohyblivých baktérií, podskupina proteobaktérie γ, čeľaď Pasteurellaceae. Bunky hemofilov majú pleomorfný, kokovitý alebo paličkovitý tvar, veľkosť 0,3 x 1,2 μm, pri neoptimálnych podmienkach môžu tvoriť vlákna. Niektoré kmene sú opuzdrené. Najlepšie rastú na bohatých kultivačných pôdach pri teplote 35 – 37 °C, tvoria nepigmentované, prípadne mierne žltkasté kolónie s priemerom 0,5 – 2 mm. Môžu využívať dva typy metabolizmu: kvasný (fermentačný) alebo respiračný (dýchací). Fermentáciou cukrov s výnimkou laktózy produkujú organické kyseliny (octovú, mliečnu, jantárovú). Rast hemofilov závisí od prítomnosti špecifických rastových faktorov v krvi (napr. protoporfyrínu, protohému, nikotínamiddinukleotidu), ktoré sú zároveň kritériom na zaradenie do jednotlivých druhov.

Patrí sem napr. druh Haemophilus influenzae, ktorý spôsobuje zápal prinosových dutín, ucha, hrtana, pľúc, mozgových blán a i. Jeho patogénnosť je podmienená prítomnosťou polysacharidového puzdra, na základe jeho antigénov sa rozlišuje 6 rôznych sérotypov (a-f). Nebezpečné pre ľudí sú predovšetkým Haemophilus influenzae typ b, ktorý môže po preniknutí do krvného riečiska vyvolať hnisavý zápal kĺbov, kostnej drene a vnútrosrdia (neopuzdrené kmene sa vyskytujú na sliznici nosohltana zdravých jedincov, ojedinele zapríčiňujú chronické zápaly priedušiek), Haemophilus ducreyi, pôvodca mäkkého vredu, Haemophilus hemolyticus, ktorý spôsobuje infekcie horných dýchacích ciest u detí, Haemophilus parainfluenzae, ktorý sa vyskytuje v horných dýchacích cestách a vyvoláva zápaly vnútrosrdia, vzácne zápaly mozgových blán a pľúc. Najznámejšie hemofily zapríčiňujúce ochorenia zvierat sú Haemophilus suis a Haemophilus parasuis, ktoré vyvolávajú zápal kĺbov, mokvavého obalu a mozgových blán pri ošípaných (Glässerova choroba).

Text hesla

hemofily [gr.], Haemophilus — rod gramnegatívnych fakultatívne anaeróbnych nepohyblivých baktérií, podskupina proteobaktérie γ, čeľaď Pasteurellaceae. Bunky hemofilov majú pleomorfný, kokovitý alebo paličkovitý tvar, veľkosť 0,3 x 1,2 μm, pri neoptimálnych podmienkach môžu tvoriť vlákna. Niektoré kmene sú opuzdrené. Najlepšie rastú na bohatých kultivačných pôdach pri teplote 35 – 37 °C, tvoria nepigmentované, prípadne mierne žltkasté kolónie s priemerom 0,5 – 2 mm. Môžu využívať dva typy metabolizmu: kvasný (fermentačný) alebo respiračný (dýchací). Fermentáciou cukrov s výnimkou laktózy produkujú organické kyseliny (octovú, mliečnu, jantárovú). Rast hemofilov závisí od prítomnosti špecifických rastových faktorov v krvi (napr. protoporfyrínu, protohému, nikotínamiddinukleotidu), ktoré sú zároveň kritériom na zaradenie do jednotlivých druhov.

Patrí sem napr. druh Haemophilus influenzae, ktorý spôsobuje zápal prinosových dutín, ucha, hrtana, pľúc, mozgových blán a i. Jeho patogénnosť je podmienená prítomnosťou polysacharidového puzdra, na základe jeho antigénov sa rozlišuje 6 rôznych sérotypov (a-f). Nebezpečné pre ľudí sú predovšetkým Haemophilus influenzae typ b, ktorý môže po preniknutí do krvného riečiska vyvolať hnisavý zápal kĺbov, kostnej drene a vnútrosrdia (neopuzdrené kmene sa vyskytujú na sliznici nosohltana zdravých jedincov, ojedinele zapríčiňujú chronické zápaly priedušiek), Haemophilus ducreyi, pôvodca mäkkého vredu, Haemophilus hemolyticus, ktorý spôsobuje infekcie horných dýchacích ciest u detí, Haemophilus parainfluenzae, ktorý sa vyskytuje v horných dýchacích cestách a vyvoláva zápaly vnútrosrdia, vzácne zápaly mozgových blán a pľúc. Najznámejšie hemofily zapríčiňujúce ochorenia zvierat sú Haemophilus suis a Haemophilus parasuis, ktoré vyvolávajú zápal kĺbov, mokvavého obalu a mozgových blán pri ošípaných (Glässerova choroba).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hemofily [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hemofily