hemochromatóza

hemochromatóza [gr.] — dedičné ochorenie (časté u kaukazoidnej variety) charakteristické nadmerným vstrebávaním železa v tenkom čreve a jeho ukladaním do rôznych orgánov tela (pečeň, podžalúdková žľaza, srdce, podmozgová žľaza, štítna žľaza, koža). Prejavuje sa únavou, bolesťami brucha, artrózou, ktorá vyvoláva bolesť, stuhnutosť a opuchy kĺbov najčastejšie v oblasti zápästia a prstov, bronzovým sfarbením kože (hnedastá so sivastým odtieňom býva koža najmä na miestach vystavených slnečnému žiareniu, na genitáliách a jazvách), stratou libida až impotenciou u mužov, u žien predčasnou menopauzou. Zmeny na pečeni sa prejavia hepatomegáliou (bez liečby sa rozvíja cirhóza pečene), na srdci najmä poruchami srdcového rytmu. Pri poruchách endokrinnej funkcie štítnej žľazy vzniká cukrovka. Pri novorodeneckej hemochromatóze vzniká ťažké poškodenie pečene už počas vnútromaternicového vývinu. Vzhľadom na pozvoľný priebeh a nešpecifickosť príznakov sa hemochromatóza často diagnostikuje vo veľmi pokročilých štádiách s nepriaznivou prognózou. Hemochromatózou trpia prevažne muži, ženy sú chránené pravidelnými stratami krvi pri menštruácii. Liečba: opakované venepunkcie (púšťanie žilou), obmedzenie príjmu potravy s vysokým obsahom železa (tmavé mäso, vnútornosti, strukoviny), vylúčenie konzumácie alkoholu.