Helvétska republika

Text hesla

Helvétska republika — historický štátny útvar na území Švajčiarska 1798 – 1803. Helvétska republika bola vyhlásená po vstupe francúzskych revolučných oddielov v apríli 1798 ústavodarným zhromaždením v Aarau. Bola organizovaná podľa francúzskeho vzoru, ústava, ktorú vypracoval P. Ochs, obmedzila práva kantónov a zriadila silnú ústrednú vládu na čele s päťčlenným direktóriom, zákonodarnú moc mala Veľká rada a Senát. Časť švajčiarskeho územia bola anektovaná Francúzmi, juhovýchodné oblasti boli pripojené k Cisalpínskej republike. Helvétska republika uzatvorila s Francúzskom spojeneckú zmluvu (19. 8. 1798), podľa ktorej sa zúčastnila na vojnách proti druhej protifrancúzskej koalícii (→ francúzske protikoaličné vojny). Rozpory medzi stúpencami unitárneho štátu a federalistami vyvrcholili po odchode francúzskych vojsk povstaním, ktoré sa skončilo víťazstvom prívržencov starého kantonálneho systému. Po rokovaní so zástupcami kantónov v Paríži vydal Napoleon I. Bonaparte 18. 2. 1803 tzv. akt o mediácii, podľa ktorého bol obnovený pôvodný poriadok a republika bola premenená na spolkový štát s 19 kantónmi. Názov Helvétska republika sa však de iure zachoval až do 1815.

Zverejnené vo februári 2008.

Helvétska republika [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/helvetska-republika