Heľpianske podolie
Heľpianske podolie — geomorfologický podcelok vo východnej časti Horehronského podolia medzi Nízkymi Tatrami, Veporskými vrchmi, Muránskou planinou a Slovenským rajom, 500 – 1 000 m n. m. Západná časť budovaná horninami kryštalinika (granodiority, diority, amfibolity, ortoruly), východná časť neogénnymi sedimentmi vnútrokarpatského flyšu (jazernými pieskami, štrkmi, miestami pieskovcami a ílovcami), východne od Heľpy druhohornými vápencami, dolomitmi, ílovcami a slienitými bridlicami. Prevažne pahorkatinný reliéf spestrujú vápencové a dolomitové tvrdoše, rozsiahle plochy zaberajú náplavové kužele, vo východnej časti miestami krasové formy. Riečnu os tvorí Hron. V západnej časti Heľpianskeho podolia ihličnaté, prevažne smrekové lesy, vo východne, odlesnenej časti trvalé trávnaté porasty striedajúce sa s oráčinami.
Heľpianske podolie — geomorfologický podcelok vo východnej časti Horehronského podolia medzi Nízkymi Tatrami, Veporskými vrchmi, Muránskou planinou a Slovenským rajom, 500 – 1 000 m n. m. Západná časť budovaná horninami kryštalinika (granodiority, diority, amfibolity, ortoruly), východná časť neogénnymi sedimentmi vnútrokarpatského flyšu (jazernými pieskami, štrkmi, miestami pieskovcami a ílovcami), východne od Heľpy druhohornými vápencami, dolomitmi, ílovcami a slienitými bridlicami. Prevažne pahorkatinný reliéf spestrujú vápencové a dolomitové tvrdoše, rozsiahle plochy zaberajú náplavové kužele, vo východnej časti miestami krasové formy. Riečnu os tvorí Hron. V západnej časti Heľpianskeho podolia ihličnaté, prevažne smrekové lesy, vo východne, odlesnenej časti trvalé trávnaté porasty striedajúce sa s oráčinami.