Helfert, Vladimír

Helfert, Vladimír, 24. 3. 1886 Plánice, okres Klatovy – 18. 5. 1945 Praha — český muzikológ a pedagóg. Študoval v Prahe (o. i. hudobnú estetiku a históriu u O. Hostinského) a v Berlíne. Od 1919 pôsobil v Brne: 1921 sa habilitoval ako docent hudobnej vedy na Masarykovej univerzite, 1926 mimoriadny, 1931 riadny profesor. Zomrel na následky väznenia gestapom. Rozvinul bohatú vedeckú a organizačnú činnosť, o. i. založil edíciu Musica antiqua bohemica (MAB) a zborník Musikologie a stal sa prvým predsedom Společnosti L. Janáčka. Helfertov muzikologický záujem sa sústredil najmä na českú hudbu od 17. po 1. pol. 20. stor. Dejiny hudby ponímal ako dejiny hudobnej tvorivosti, ktorú skúmal v integrite umelecko-štrukturálneho a vývojového hľadiska.

Základné práce: Hudba na jaroměřickém zámku. František Míča 1696 – 1745 (1924), Tvůrčí rozvoj Bedřicha Smetany (1924), J. A. Benda (2 zväzky, 1929, 1934), Česká moderní hudba (1936), Periodisace dějin hudby (1938), Leoš Janáček: Obraz životního a uměleckého boje (1939).