heladská kultúra

Text hesla

heladská kultúra — súhrnný názov medenej a bronzovej doby v strednom a južnom pevninovom Grécku, ktorý zaviedli Alan John Bayard Wace (*1879, †1957) a Carl William Blegen (*1887, †1971). Delí sa na ranú, strednú a neskorú heladskú dobu, ktorá je známa ako mykénske obdobie. Raná heladská kultúra (1. pol. 3. tisícročia pred n. l. – zač. 2. tisícročia pred n. l.) sa vyznačovala výskytom prevažne neopevnených sídlisk, ktoré sa usporiadaním vnútornej zástavby už podobali na mestá. Pravouhlé či kruhové domy alebo domy s apsidami boli budované z nepálených tehál, ich základy boli z kameňa a medzi nimi viedli úzke ulice. Niektoré sídliská (napr. Tiryns) boli už opevnené. Ručne robená keramika mala kovový lesk, v poslednej fáze sa zdobila jednoduchými ornamentmi. Objavovali sa aj sošky ľudí a zvierat z hliny alebo z kameňa. Známe sú aj pečatidlá, najviac (vyše 120) sa ich našlo v paláci v Lerne. V strednej heladskej dobe (zač. 2. tisícročia pred n. l. – 16. stor. pred n. l.) sa prejavilo viacero zmien, ktoré súviseli s príchodom nového obyvateľstva (predchodcovia Grékov). Výroba keramiky bola v tom období oveľa vyspelejšia a bola nazvaná podľa gréckeho kmeňa Minyov – minyjská keramika. Nádoby sa vyrábali sčasti ručne, používal sa však už aj hrnčiarsky kruh. K šperkom a nádobám z bronzu a drahých kovov patrili diadémy, ihlice, pinzety a šálky zo zlata. V tom období boli sídliská už častejšie opevnené, spopolnených mŕtvych pochovávali do jamky, kamennej skrinky, pod mohyly alebo do spoločných hrobiek, deti aj do nádob, tzv. pithosov. Strednoheladská doba postupne prechádzala do neskoroheladskej, t. j. do mykénskej doby (→ mykénska kultúra).

Text hesla

heladská kultúra — súhrnný názov medenej a bronzovej doby v strednom a južnom pevninovom Grécku, ktorý zaviedli Alan John Bayard Wace (*1879, †1957) a Carl William Blegen (*1887, †1971). Delí sa na ranú, strednú a neskorú heladskú dobu, ktorá je známa ako mykénske obdobie. Raná heladská kultúra (1. pol. 3. tisícročia pred n. l. – zač. 2. tisícročia pred n. l.) sa vyznačovala výskytom prevažne neopevnených sídlisk, ktoré sa usporiadaním vnútornej zástavby už podobali na mestá. Pravouhlé či kruhové domy alebo domy s apsidami boli budované z nepálených tehál, ich základy boli z kameňa a medzi nimi viedli úzke ulice. Niektoré sídliská (napr. Tiryns) boli už opevnené. Ručne robená keramika mala kovový lesk, v poslednej fáze sa zdobila jednoduchými ornamentmi. Objavovali sa aj sošky ľudí a zvierat z hliny alebo z kameňa. Známe sú aj pečatidlá, najviac (vyše 120) sa ich našlo v paláci v Lerne. V strednej heladskej dobe (zač. 2. tisícročia pred n. l. – 16. stor. pred n. l.) sa prejavilo viacero zmien, ktoré súviseli s príchodom nového obyvateľstva (predchodcovia Grékov). Výroba keramiky bola v tom období oveľa vyspelejšia a bola nazvaná podľa gréckeho kmeňa Minyov – minyjská keramika. Nádoby sa vyrábali sčasti ručne, používal sa však už aj hrnčiarsky kruh. K šperkom a nádobám z bronzu a drahých kovov patrili diadémy, ihlice, pinzety a šálky zo zlata. V tom období boli sídliská už častejšie opevnené, spopolnených mŕtvych pochovávali do jamky, kamennej skrinky, pod mohyly alebo do spoločných hrobiek, deti aj do nádob, tzv. pithosov. Strednoheladská doba postupne prechádzala do neskoroheladskej, t. j. do mykénskej doby (→ mykénska kultúra).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Heladská kultúra [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/heladska-kultura