Heißenbüttel, Helmut

Heißenbüttel [hajsen-], Helmut, 21. 6. 1921 Rüstringen, dnes súčasť Wilhelmshavenu – 19. 9. 1996 Glückstadt — nemecký spisovateľ. Podstatne ovplyvnil teoretické myslenie o literatúre, jeho poetika vychádza z tézy autoreferenčnosti jazyka literatúry, čo sa odrazilo v básnických zbierkach Kombinácie (Kombinationen, 1954) a Topografie (Topographien, 1956), v ktorých sa usiluje vniknúť do podstaty jazyka a do jeho skrytých pravidiel s cieľom odhaliť mechanizmy automatizácie vnímania reality. Tento jazykový experiment v intenciách konkrétnej poézie sa prejavil aj v Knihách textov (Textbücher, 11 častí, 1960 – 87). Od 1970 pracoval na rozsiahlom „románe“ Projekt č. 1. D’Alembertov koniec (Projekt Nr. 1. D’Alemberts Ende, 1970), v ktorom sa pohráva s možnosťou zachytiť rozprávanie a dialogické texty pomocou využitia techniky koláže rôznych jazykových prostriedkov. Zo spolupráce s básnikom Franzom Monom (*1926) vznikol súbor básní Antiantológia (Antianthologie, 1973), v ktorej sú básne zoradené podľa počtu slov.

Autor teoretických prác o literatúre, napr. O literatúre (Über Literatur, 1966), Korešpondencia o literatúre (Briefwechsel über Literatur, časopisecky 1968 – 69, knižne 1969; s Heinrichom Vormwegom, *1928, †2004), O tradícii moderny (Zur Tradition der Moderne, 1972), O možnosti učiť, čo je poetické alebo Každý môže písať básne (Von der Lehrbarkeit des Poetischen oder Jeder kann Gedichte schreiben, 1981), rozhlasových hier Dva alebo tri portréty (Zwei oder drei Porträts, 1970), Čo máme vôbec vysielať? (Was sollen wir überhaupt senden?, 1971), Marlowov koniec (Marlowes Ende, 1971), Max bezprostredne pred zaspaním (Max unmittelbar vorm Einschlafen, 1971) a i. Nositeľ Ceny Georga Büchnera (1969) a Rakúskej štátnej ceny za európsku literatúru (1990).