Heinrich von Veldeke

Heinrich von Veldeke [hajn- fon fel-], aj Hendrik van Veldeke, okolo 1140 – 50 v okolí mesta Hasselt, Belgicko – okolo 1200 hrad Neuenburg pri Freyburgu — holandsko-nemecký stredoveký básnik, minnesänger. Pochádzal zo šľachtického rodu z Veldeke pri Maastrichte. Svojím veršovaným eposom Eneit (Eneidt, vydaný 1784 v antológii Zbierka nemeckých básní z 12., 13. a 14. stor. Prvý zväzok, Samlung deutscher Gedichte aus dem XII. XIII. und XIV. Iahrhundert. Erster Band; asi 13 500 veršov), ktorý dokončil okolo 1190 podľa vzoru francúzskeho románu Roman d’Énéas a Vergíliovho eposu Aeneis, je považovaný za zakladateľa nemeckého dvorského románu. Autor ľúbostných veršov v dolnonemeckom nárečí a veršovanej Legendy o svätom Servatiovi (Sinte Servatius legende, napísaná okolo 1160 – 70, vydaná 1858) podľa latinskej predlohy oslavujúcej patróna mesta Maastricht.