heglovstvo

Text hesla

heglovstvo [vl. m.], hegelianizmus — súborné označenie filozofických učení (smery, školy, hnutia) hlásiacich sa k odkazu G. W. F. Hegla. Po Heglovej smrti (1831) sa veľmi skoro sformovali dve základné školy.

Prvá, staroheglovci (väčšinou priami Heglovi žiaci predstavujúci tzv. heglovskú pravicu), kládla dôraz na systémovú podobu jeho absolútnej filozofie s osobitným zreteľom na potvrdzovanie jednoty filozofie a náboženstva (teológie). Jej hlavnými predstaviteľmi boli Georg Andreas Gabler (*1786, †1853), Herman Friedrich Wilhelm Hinrichs (*1794, †1861), Karl Friedrich Göschel (*1781, †1861), Carl Rössler (*1820, †1896) a Karl Ludwig Michelet (*1801, †1893). Predmetom ich záujmu sa stali najmä otázky významu pojmov absolútno a rozum, konečno a nekonečno.

Predstaviteľmi druhej heglovskej školy, mladoheglovcov (heglovská ľavica), výrazne radikalizujúcej kritickú reflexiu Heglovej filozofie najmä chápaním človeka, jeho slobody a kritickým vzťahom k náboženstvu, boli najmä Arnold Ruge (*1802, †1880), M. Stirner, Bruno Bauer (*1809, †1882), Moses Hess (*1812, †1875), D. F. Strauss, A. Cieszkowski, L. Feuerbach a mladý K. Marx. Pre myslenie tejto radikálnej filozofickej školy sa stal rozhodujúcou otázkou vzťah filozofie k svetovým dejinám.

Vplyv Heglovej filozofie sa rozšíril aj do ďalších krajín sveta. V Spojenom kráľovstve ho reprezentovali najmä J. McTaggart, F. H. Bradley, J. Stirling (*1820, †1909) a B. Bosanquet, v Taliansku B. Croce a G. Gentile, vo Francúzsku J. E. Renan, v Rusku M. A. Bakunin, V. G. Belinskij, A. I. Gercen a N. G. Černyševskij, v Čechách A. Smetana a na Slovensku najmä štúrovci (Ľ. Štúr a J. M. Hurban).

Zverejnené vo februári 2008.

Heglovstvo [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/heglovstvo