Hegerová, Hana

Hegerová, Hana, vlastným menom Carmen Farkašová, 20. 10. 1931 Bratislava – 23. 3. 2021 Praha — česká speváčka slovenského pôvodu. R. 1951 – 53 študovala dramatický odbor na konzervatóriu v Bratislave. R. 1953 získala angažmán v Divadle Petra Jilemnického v Žiline (činoherné úlohy), ako speváčka debutovala 1957 v bratislavskej Tatra revue. R. 1958 – 61 účinkovala v pražskom divadle Rokoko, 1961 – 66 v divadle Semafor, 1965 s M. Horníčkom vytvorili recitál H & H ’65.

Presadila sa presvedčivou interpretáciou šansónov domácich autorov i piesní z repertoáru E. Piaf (Mylord), J. Brela (Lásko prokletá), autorskej dvojice K. Weill a B. Brecht (Surabaya Johnny, Barbara Song) a i., medzi jej najväčšie hity patria aj Levandulová, Obraz Doriana Graye, Rozvod, Denim blue a i. Spolupracovala najmä s P. Hapkom a textárom Pavlom Koptom (*1930, †1988). Publikum aj kritiku zaujala precíznym výberom repertoáru, najmä však kultivovaným tmavým altom a schopnosťou dramaticky interpretovať text s mimovoľným prechodom do parlanda. Absolvovala množstvo sólových koncertov doma i v zahraničí (Švajčiarsko, Belgicko, bývalá NSR, Argentína, Kanada, Poľsko, bývalý ZSSR a i.), 1967 hosťovala v parížskej Olympii.

Piesne zo svojho repertoáru nahrala aj na hudobné nosiče (gramofónové platne, neskôr CD): Šansony (1966), Recital (1971), Recital 2 (1973), Lásko prokletá (1977), Potměšilý host (1987), Live (1991), Bratislava live (1997), Všechno nejlepší (2006) a i. Hrala vo filmoch Frona (1954, titulná úloha Frony), Naděje (1963), Kdyby tisíc klarinetů (1964), Ta naše písnička česká (1967) a i. R. 1990 o nej vznikol televízny medailón Nešťastná šťastná Hana Hegerová, 1991 jej filmový recitál Vůně, 1994 v televíznom cykle GEN dokumentárny portrét Hana Hegerová (réžia F. Fenič). R. 1997 vyšla jej autobiografia ...a láska klečí na hrachu. Nositeľka mnohých ocenení.