Hebron

Text hesla

Hebron, arab. al-Chalil, Al Khalíl — mesto v strednej Palestíne v časti okupovanej Izraelom v pohorí Judej 37 km južne od Jeruzalema na historickej komunikácii spájajúcej v minulosti Sýriu s Egyptom, takmer 1 000 m n. m., administratívne stredisko provincie Hebron; 216-tis. obyvateľov (2017). Najvýznamnejšie stredisko juž. časti územia na Západnom brehu Jordánu. Sklársky priemysel; remeslá (hrnčiarstvo). Pestovanie ovocia a viniča.

Jedno z najstarších nepretržite obývaných miest na Strednom východe založené v 18. stor. pred n. l. Kanaáncami, pôvodne nazývané Kirjat Arba. Patrí k štyrom posvätným mestám židovstva (popri Jeruzaleme, Tiberiase a Safede). Podľa tradície sa tam po vyhnaní z raja usadili Adam a Eva, po návrate z Egypta si tam postavil stan patriarcha Abrahám a v jaskyni Machpéla (Makpele) je pochovaný spolu s manželkou Sárou, synom Izákom, Izákovým synom Jákobom a ich manželkami (preto uctievané i moslimami). V 10. stor. pred n. l. bol v Hebrone Dávid verejne pomazaný za kráľa a Hebron sa stal na sedem a pol roka kráľovským hlavným mestom. V 6. stor. pred n. l. počas babylonského zajatia padol Hebron do rúk Edomejcov a po návrate zo zajatia sa tam opäť usídlili Židia. Obdobie veľkého rozkvetu zažil v 1. stor. pred n. l. za vlády Heroda I. Veľkého. R. 635 – 1917 obsadený moslimami (okrem 1100 – 1260, keď ho ovládali križiaci). R. 1917 súčasť Palestíny, od 1920 mandátne územie Spoločnosti národov pod britskou správou.

Na zač. 20. storočia bol Hebron arabským mestom s malou židovskou komunitou, ktorá pre konflikty načas opustila mesto (1929 boli Židia v Hebrone vyvraždení). R. 1948 anektovalo Jordánsko Západný breh Jordánu vrátane Hebronu, 1967 ho počas šesťdňovej vojny obsadil Izrael. R. 1968 sa Židia do mesta opäť vrátili (žijú v prísne stráženej enkláve), 1972 si vybudovali nad Hebronom nové sídlisko Kirjat Arba. Dňa 15. 1. 1997 na základe dlhých rokovaní sprostredkovaných USA uzavreli izraelská a palestínska delegácia dohodu o Hebrone, ktorá bola 16. januára schválená izraelským parlamentom a autonómnou Palestínskou národnou radou, 17. 1. 1997 prešiel Hebron pod palestínsku správu a 19. 1. 1997 tam vstúpil J. Arafát. Mesto opustila podstatná časť izraelskej armády (do augusta 1998 v ňom ostalo len 2 000 vojakov). V súčasnosti je Hebron ako súčasť Izraelom okupovaného Západného brehu Jordánu miestom stálych arabsko-židovských konfliktov.

Významné pútnické miesto navštevované vďaka hrobke patriarchov v dnešnej Abrahámovej mešite (pôvodne kresťanská bazilika, ktorú dal postaviť v 6. stor. cisár Justinián I. Veľký nad pamätnou jaskyňou a ktorú Arabi v 7. stor. premenili na mešitu), ako aj vďaka posvätným dubom v blízkej lokalite Mamré, kde si podľa tradície postavil stan Abrahám. R. 2017 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Zverejnené vo februári 2008.

Hebron [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-31]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hebron