Hebridy

Hebridy, angl. Hebrides — súostrovie v Atlantickom oceáne pri severozápadnom pobreží Škótska administratívne patriace Spojenému kráľovstvu; 7 555 km², okolo 29-tis. obyvateľov, administratívne stredisko Stornoway (na ostrove Lewis, 5,4 tis. obyvateľov). Pozostáva približne z 500 ostrovov (okolo 100 ostrovov neobývaných). Prielivmi Malý Minch a Severný Minch sú Hebridy rozdelené na 2 skupiny: Vonkajšie Hebridy (budované metamorfovanými horninami, najmä rulami; najväčšie ostrovy Lewis, North Uist, South Uist) a Vnútorné Hebridy (budované usadenými a vyvretými horninami; najväčšie ostrovy Skye, Mull, Islay, Jura). Pahorkatinný a vrchovinný reliéf, maximálna výška 993 m n. m. (na ostrove Skye). Oceánske extrémne daždivé podnebie, priemerné teploty v januári 4 – 5 °C, v júli 12 – 13 °C, ročný úhrn zrážok na pobreží okolo 1 000 mm, v horských oblastiach okolo 2 000 mm, silné vetry, časté búrky. Početné jazierka, močiare a rašeliniská; väčšinou odlesnená krajina, chudobná vegetácia, pasienky. Pestovanie ovsa, jačmeňa a zemiakov. Ťažiskom poľnohospodárskej činnosti je chov hovädzieho dobytka a oviec; v minulosti významný rybolov. Remeslá, najmä tkáčstvo (výroba ručne tkaných vlnených látok a tradičného tvídu), pálenice whisky. Cestovný ruch rozvinutý najmä na Vnútorných Hebridách. Medzi hlavnými ostrovmi a pevninou je pravidelné lodné a letecké spojenie. Obyvateľstvo je koncentrované na pobreží a v prístavných mestách.