Hebbel, Friedrich

Text hesla

Hebbel, (Christian) Friedrich, pseudonym Dr. J. F. Franz, 18. 3. 1813 Wesselburen, Šlezvicko-Holštajnsko – 13. 12. 1863 Viedeň — nemecký spisovateľ. Pochádzal z chudobnej rodiny murára, začas pracoval ako pisár, s pomocou spisovateľky Amalie Schoppeovej (Schoppe, *1791, †1858) vyštudoval právo, literatúru a históriu. V Hamburgu sa zoznámil s krajčírkou Elise Lensingovou (Lensing, *1804, †1854), ktorá ho morálne i materiálne podporovala. Dánsky kráľ Kristián VIII. mu udelil štipendium, ktoré mu umožnilo navštíviť Paríž, Neapol a Rím. Materiálne zabezpečenie a kontakty s divadelnou scénou získal po sobáši (1846) s herečkou viedenského Burgtheatra Christine Enghausovou (Enghaus, *1817, †1910).

Autor poviedok Anna (napísaná 1836, vydaná časopisecky 1847, knižne 1855 v zbierke Poviedky a novely, Erzählungen und Novellen) a Krava (Die Kuh, časopisecky 1849, knižne v zbierke Poviedky a novely; sfilmovaná 2007, réžia Marco Gadge), eposu Matka a dieťa (Mutter und Kind, 1859; niekoľkokrát sfilmovaný), významné sú jeho divadelné hry, ktoré sa vyznačujú dejovým napätím i vynikajúcou kresbou charakterov; inšpiroval sa antikou, W. Shakespearom a H. von Kleistom, hlavnými témami sú vzťah medzi jednotlivcom a svetom, citové krízy, konflikt medzi mužom a ženou i duševná osamotenosť. R. 1840 bola uvedená jeho prvá dráma Judita (Judith, vydaná 1841; niekoľkokrát sfilmovaná), úspech získal meštiackou drámou Mária Magdaléna (Maria Magdalene, vydaná 1844, uvedená 1846; slov. 1944; niekoľkokrát sfilmovaná), v ktorej pochmúrnymi realistickými prostriedkami a so zmyslom pre detail stvárnil spoločenský a morálny úpadok, karierizmus i falošnú morálku. Vo Viedni vznikli Hebbelove majstrovské drámy Herodes a Mariamna (Herodes und Mariamne, uvedená 1849, vydaná 1850; sfilmovaná 1965, réžia Wilhelm Semmelroth), Agnesa Bernauerová (Agnes Bernauer, uvedená 1852, vydaná 1855) a jedna z najvýznamnejších klasických nemeckých tragédií Gygés a jeho prsteň (Gyges und sein Ring, vydaná 1856, uvedená 1889; sfilmovaná 1963, réžia Robert Freitag), v ktorej spracúva príbeh o lýdskom kráľovi Gygovi (8./7. stor. pred n. l.). Hra má symbolistický charakter, autorovo chápanie života súvisí s filozofiou nemeckého idealizmu (život musí byť zošľachtený silou idey). Celonemecký úspech získal trilógiou Nibelungovia (Die Nibelungen, uvedená 1861, vydaná 1862) skladajúcou sa z častí Nezraniteľný Siegfried (Der gehörnte Siegfried), Siegfriedova smrť (Siegfrieds Tod) a Kriemhildina pomsta (Kriemhilds Rache). V diele čerpal námet z Piesne o Nibelungoch, spracoval ho však netradičným spôsobom s cieľom presvedčivo stvárniť prechod od pohanstva ku kresťanstvu. R. 1863 sa ako prvý stal nositeľom Schillerovej ceny.

Zverejnené vo februári 2008.

Hebbel, Friedrich [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hebbel-friedrich