Hausovia

Hausovia, vlastným menom Hàusàawaa — najpočetnejšia západoafrická etnická skupina obývajúca najmä sev. Nigériu a juž. Niger. Menšie skupiny žijú aj v Sudáne, Kamerune, Ghane, Čade, Pobreží Slonoviny, Benine, Stredoafrickej republike, Togu, Alžírsku, Rovníkovej Guinei, Guinei, Kongu, Gambii, Gabone, Burkine Faso a Eritrei; spolu asi 43 mil. (2016). Tradičným spôsobom obživy je poľnohospodárstvo (proso, ryža, maniok a i.), chov dobytka, oviec a kôz, remeslá (výroba z kovu, kože, dreva; hrnčiarstvo, tkáčstvo) a obchod. Hausovia nikdy nevytvorili veľký centralizovaný štát, ale od 10. – 11. stor. začali na severe dnešnej Nigérie vznikať opevnené sídla, z ktorých sa postupne sformovali ranofeudálne mestské hauské štáty. Ich mýtickým zakladateľom bol princ Bajadžida, ktorý podľa legendy zabil draka brániaceho ľuďom v Daure čerpať vodu z miestnej studne. Kráľovná Daury sa zaňho z vďaky vydala a ich syn sa stal praotcom hauských štátov, jeho siedmi synovia sa stali vládcami 7 mestských štátov – Biram (nazývaný aj Garub Gabas), Daura, Gobir, Kano (najvýznamnejší hauský štát, ktorý ovládol cesty vedúce do údolia Nílu), Katsina, Rano a Zaria (Zazzau), ktoré sa považujú za pravé, legitímne štáty (Hausa Bakwai). Bajadžidov ďalší syn, ktorého matkou bola konkubína, sa stal praotcom takzvaných nepravých, nelegitímnych hauských štátov (Banza Bakwai) – Gwari, Kebbi, Kwararafa, Nupe, Yauri, Zamfara a Ilorin, v ktorých zasa vládli jeho synovia. Hauské mestá boli chránené vysokými hradbami (nazývanými Aminine valy) a silnými bránami, vnútri ktorých boli polia, aby mali obyvatelia počas nepriateľského obliehania dostatok obživy. Významnú úlohu v nich hral obchod, najmä transsaharský (najmä v mestách Kano a Zaria), od 17. storočia aj obchod so štátmi na juhu a juhozápade (Oyo, Dahomejská ríša, Ašantská ríša). Rozvíjali sa v nich remeslá, tkáčstvo, výroba látok, ktoré farbili indigom, spracovanie koží a kováčstvo. Jazyk Hausov (→ hauský jazyk), v ktorom existuje i bohatá literatúra, sa obchodom rozšíril a stal sa dorozumievacím jazykom (lingua franca) na rozsiahlom území záp. Afriky a tretím najrozšírenejším jazykom v Afrike. Od 11. stor. začala väčšina Hausov prijímať islam a tento proces bol zavŕšený v 15. stor. Počas neho Hausovia migrovali i smerom na juh do Oya a iných jorubských štátov, keďže začali obchodovať aj s Európanmi usadenými na pobreží Beninského zálivu. Od 16. stor. začali na územie Hausov od západu prenikať jazykovo úplne odlišní Fulbovia vyznávajúci takisto islam, ktorí v polovici 18. stor. vytvorili teokratický štát, vyhlásili svätú vojnu (džihád) susedom a začiatkom 19. stor. začali džihád i proti hauským štátom (obviňovali ich z vlažného vyznávania viery a z návratu k pohanstvu). Pod vedením fulbského vodcu a náboženského reformátora Usmana dan Fodia väčšinu z nich dobyli a na ich území vytvorili 1801 sultanát Sokoto (→ Sokotská ríša). Ustavičné boje medzi sultanátmi, v ktorých Fulbovia tvorili vládnucu vrstvu, a zvyšnými hauskými štátmi umožnili na prelome 19. a 20. stor. Britom a Francúzom začleniť hauské územia do svojich kolónií. Britský miestodržiteľ Frederick John Dealty Lugard (*1848, †1945) ustanovil systém takzvanej nepriamej vlády (Indirect Rule; neskôr zavedený aj v iných britských kolóniách v Afrike), keď s časťou bývalých právomocí ponechal pri moci miestnych vládcov (emirov), ktorí si tradičné funkcie a právomoci zachovali dodnes. Preto je celá hauská oblasť aj v súčasnosti zaostalou, v podstate feudálnou časťou sev. Nigérie.