Haushovia

Haushovia, vlastným menom Manek'enkn — juhoamerický indiánsky kmeň z krajného juhovýchodu Argentíny z juhovýchodného cípu Ohňovej zeme (polostrov Mitre). Pokladajú sa za najstarších známych obyvateľov Ohňovej zeme. Predpokladá sa, že pôvodne obývali väčšinu ostrova (nazývali ho Chuanisin, Krajina hojnosti), až kým ich v 14. stor. bojovnejší Onovia po neustálych konfliktoch nezatlačili do jeho nehostinného juhovýchodného cípu, na polostrov Mitre.

Žili polokočovným spôsobom života v mierne zahĺbených kopulovitých obydliach z prepletených vetiev pokrytých machom a kožami uškatcov, organizovaní boli do patrilineárnych rodov. Ústrednú politickú, sociálnu a ekonomickú jednotku tvorila zvyčajne monogamná rodina, náčelníkov nepoznali. Zaoberali sa najmä lovom vtákov (tučniaky), morských cicavcov (uškatce), lám guanako (aj huanako, huanaco), zberom mäkkýšov, kôrovcov, húb (najmä druh Cyttaria harioti), rias (najmä druh Macrocystis pyrifera) a rybolovom. Z remesiel bolo významné spracovanie kostí a kameňa, košikárstvo a výroba odevov z kože (napriek chladnej a daždivej klíme sa odievali väčšinou len do jediného kusa zvieracej kože, ktorý nosili prehodený cez ramená ako plášť, kvôli lepšej tepelnej izolácii si potierali telo tukom, napr. z uškatcov).

Ako prví z Európanov s nimi prišli do kontaktu v roku 1619 Španieli. Ako kmeň neboli nikdy početní. Odhaduje sa, že v polovici 19. stor. ich bolo asi 300, koncom 19. stor. ich počet poklesol na 60 (v dôsledku devastujúcich epidémií, napr. osýpok) a v 20. rokoch 20. stor. na štyroch jedincov. Pôvodné náboženstvo bolo animistické, christianizovaní boli koncom polovice 19. stor.

Jazyk Haushov (manek'enk) patril do chonskej jazykovej rodiny. Zanikol v 20. rokoch 20. stor.