hanobenie

hanobenie — práv. urážlivými výrokmi alebo iným urážlivým konaním subjektívne hrubo urážajúci prejav, ktorého výsledkom je hrubé zneváženie. Urážlivosť prejavu vyplýva buď z obsahu, alebo zo spôsobu tohto prejavu, alebo z okolností, za ktoré bol prejav urobený, pričom o hanobenie nejde, ak sa len konštatuje objektívne existujúci fakt. O hanobenie ide pri trestnom čine hanobenia národa, rasy a presvedčenia (§ 423 Trestného zákona), ktorý spočíva vo verejnom hanobení (spáchanom pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami alebo obsahom tlačoviny, rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom) niektorého národa, jeho jazyka, rasy, etnickej skupiny alebo skupiny osôb či jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania. Tento trestný čin sa v základnej skutkovej podstate trestá odňatím slobody od jedného roka do troch rokov a v kvalifikovanej skutkovej podstate od dvoch rokov do piatich rokov. Trestný zákon okrem toho pozná aj trestný čin hanobenia miesta posledného odpočinku (§ 365) a trestný čin hanobenia mŕtveho (§ 366), ktoré sú špeciálnymi trestnými činmi vo vzťahu k trestnému činu výtržníctva (§ 364). Ich skutkové podstaty neobsahujú pojem hanobenie, preto sa hanobením v tejto súvislosti rozumie naplnenie skutkovej podstaty trestného činu hanobenia miesta posledného odpočinku alebo trestného činu hanobenia mŕtveho.