Hafsovci

Hafsovci, arab. Banú Hafs — berberská dynastia vládnuca v 13. – 16. stor. v dnešnom Tunisku a východnom Alžírsku. Založil ju 1229 v provincii Ifríkíja (historická oblasť na území dnešného Tuniska) guvernér ríše Almohádovcov Abú Zakaríja Jahjá (*1203, †1249), ktorý získal kontrolu nad jednotlivými kmeňmi, rozšíril ríšu o severné Maroko a dohodami s Talianmi, Španielmi a Provensalčanmi zabezpečil jej ekonomickú prosperitu. Obdobie rozmachu a prosperity pokračovalo 1249 – 77 za vlády jeho syna Muhammada I. al-Mustansira (†1277), ktorý sa vyhlásil za kalifa. V 14. stor. sa ríša dvakrát dostala pod nadvládu susedných marockých Merínovcov. V 14. a 15. stor. Hafsovci vyvíjali pirátske aktivity v Stredomorí, ktoré vyvolávali medzinárodnú nestabilitu a protiaktivity zo strany Aragóncov a Benátčanov. Obdobie 16. stor. bolo poznamenané vnútrodynastickými spormi, ríša Hafsovcov sa zmietala v boji o moc medzi Španielmi a osmanskými korzármi. Proces jej úpadku vyvrcholil 1574, keď sa stala jedným z pašalíkov (provincií) Osmanskej ríše.