Hacquet, Balthasar

Text hesla

Hacquet [ake], Balthasar, aj Belzacar, Belsazar Hacquet de la Motte, 1739 Le Conquet, Francúzsko – 10. 1. 1815 Viedeň — francúzsky prírodovedec a lekár. Pôsobil ako lekár v armáde Napoleona I. Bonaparta, v rámci jeho vojenských výprav precestoval aj habsburskú monarchiu. Pôsobil ako chirurg v Prahe, od 1773 vedúci Katedry anatómie, chirurgie a pôrodníctva na univerzite v Ľubľane, 1787 – 1805 profesor prírodných vied na Lekárskej fakulte vo Ľvove, od 1805 profesor chémie a botaniky v Krakove. Zaoberal sa najmä etnografiou, geografiou, geológiou, botanikou a balneológiou Apeninského a Balkánskeho polostrova, Álp a Karpát: 1777 vystúpil na Triglav a 1794 na Kriváň (Vysoké Tatry propagoval v zahraničí), 1791 urobil jeden z prvých chemických rozborov minerálnych vôd v Bardejove, pôsobil na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, vyhotovil etnografické akvarely z Čiernej Hory, skúmal flóru historickej oblasti Carniole v terajšom Slovinsku. Hlavné diela: Najnovšie prírodovedno-politické cesty v rokoch 1788 a 1789 po Dáckych, Sarmatských alebo Severných Karpatoch I – IV (Neueste physikalisch-politische Reisen in den Jahren 1788 und 1789 durch die Dacischen und Sarmatischen oder Nördlichen Karpathen I – IV, 1790 – 96), Carniolská alpská kvetena (Plantae alpinae Carniolicae, 1782), národopisné dielo o Slovanoch v karpatskej oblasti zostalo v rukopise.

Text hesla

Hacquet [ake], Balthasar, aj Belzacar, Belsazar Hacquet de la Motte, 1739 Le Conquet, Francúzsko – 10. 1. 1815 Viedeň — francúzsky prírodovedec a lekár. Pôsobil ako lekár v armáde Napoleona I. Bonaparta, v rámci jeho vojenských výprav precestoval aj habsburskú monarchiu. Pôsobil ako chirurg v Prahe, od 1773 vedúci Katedry anatómie, chirurgie a pôrodníctva na univerzite v Ľubľane, 1787 – 1805 profesor prírodných vied na Lekárskej fakulte vo Ľvove, od 1805 profesor chémie a botaniky v Krakove. Zaoberal sa najmä etnografiou, geografiou, geológiou, botanikou a balneológiou Apeninského a Balkánskeho polostrova, Álp a Karpát: 1777 vystúpil na Triglav a 1794 na Kriváň (Vysoké Tatry propagoval v zahraničí), 1791 urobil jeden z prvých chemických rozborov minerálnych vôd v Bardejove, pôsobil na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, vyhotovil etnografické akvarely z Čiernej Hory, skúmal flóru historickej oblasti Carniole v terajšom Slovinsku. Hlavné diela: Najnovšie prírodovedno-politické cesty v rokoch 1788 a 1789 po Dáckych, Sarmatských alebo Severných Karpatoch I – IV (Neueste physikalisch-politische Reisen in den Jahren 1788 und 1789 durch die Dacischen und Sarmatischen oder Nördlichen Karpathen I – IV, 1790 – 96), Carniolská alpská kvetena (Plantae alpinae Carniolicae, 1782), národopisné dielo o Slovanoch v karpatskej oblasti zostalo v rukopise.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hacquet, Balthasar [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hacquet-balthasar