habitus

habitus [lat.] — podoba, zvyk, stav; to, čo je niekomu (niečomu) vlastné, napr. podoba, postoj, držanie tela, celkový vzhľad, súbor vonkajších vlastností správania;

1. biol. celkový vonkajší vzhľad, vonkajšia podoba charakteristická pre určitý typ organizmu (populáciu); je výsledkom adaptácie na životné podmienky;

2. filoz. črta, ktorá je len voľne spojená s nositeľom – substanciou (napr. jeden z akcidentov v rámci Aristotelových kategórií). K užšiemu prepojeniu môže dôjsť až po opakovaných intelektuálnych alebo mravných úkonoch a činoch, čo môže pozitívne viesť k nadobúdaniu zdatností a cností. Psychológia preto habitus definuje ako naučený akt, návyk alebo zautomatizovaný vzorec správania a zároveň rozlišuje dobré alebo zlé návyky. V oblasti poznania a chápania primárnych praktických princípov konania (tzv. synderesis) sa niekedy rozlišujú aj vrodené habitusy;

3. geol. celkový vzhľad alebo vonkajší tvar minerálu; v mineralógii dôležitý diagnostický znak. Habitus je daný prevládajúcim rozmerom a kryštálovou štruktúrou minerálu. Rozlišuje sa: izometrický habitus – minerál je rovnako vyvinutý vo všetkých troch smeroch v priestore (napr. pyrit, magnetit); habitus pretiahnutý v jednom smere – stĺpčekovitý (rutil, beryl), ihličkovitý (antimonit, skolecit), vláknitý (azbest), steblovitý; habitus pretiahnutý vo dvoch smeroch pri zachovaní krátkeho tretieho smeru – tabuľkovitý (barit), doštičkovitý, lístkovitý, šupinatý (sľudy, illit); celistvý habitus – bez určitého tvaru (limonit); obličkovitý habitus (hematit). Niektoré kryštalické látky sú celkom nepravidelné – kríčkovité, podobné rastlinám (rýdza meď). Vyskytujú sa aj dvojčatné zrasty – nerovnobežné, symetricky zrastené dva alebo viaceré kryštály toho istého druhu (lúčovito zrastené ceruzity, dve časti kryštálu prerastené cez seba pri staurolite, dva kryštály sadrovca v podobe lastovičieho chvosta a i.). Od vzhľadu kryštálov sú odvodené aj názvy mnohých minerálov, napr. aktinolit (grécky lúčovitý kameň), granát (latinsky granatus – zrnitý), lepidolit (grécky lepis – šupinka), chryzolit (grécky zlaté vlákno; → olivín).