guajak

guajak [indiánske jazyky > špan.], Guaiacum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď jarmovcovité. Vždyzelené stromy rastúce v tropickej Strednej a Južnej Amerike, napr. okolo 13 m vysoký strom guajak liečivý (Guaiacum officinale) s rozložitou korunou, párnoperovito zloženými kožovitými listami, so svetlo- až s fialovomodrými dlhostopkatými kvetmi vo vrcholíkových súkvetiach, plod tobolka. Jeho ťažké (obsahuje až 85 % lignínu) žltkasté (beľové) alebo olivovozelené (jadrové) drevo je považované za najtrvanlivejšie a takmer najtvrdšie zo známych driev. Je nasýtené červenohnedou až zelenohnedou veľmi aromatickou liečivou živicou (pre ktorú bol guajak liečivý v minulosti nazývaný aj strom života), z ktorej sa destiláciou získava guajakol.

Guajaková živica sa dodnes používa v medicíne, napr. na dôkaz okultného krvácania. Kôra obsahuje tzv. guajakový saponín. Odvar z dreva sa používa napr. proti reume, zápalu kĺbov a kožným vyrážkam; z dreva sa vyrábajú výrobky, ktoré vyžadujú tvrdosť (napr. kolkárske gule). Živicu poskytujú aj druhy guajak posvätný (Guaiacum sanctum) a Guaiacum guatemalense.