Gruberová, Edita

Text hesla

Gruberová, Edita, 23. 12. 1946 Bratislava – 18. 10. 2021 Zürich — slovenská operná speváčka (soprán).

V roku 1968 absolvovala štúdium spevu u Márie Medveckej na konzervatóriu v Bratislave a debutovala v Opere SND ako Rosina (Barbier zo Sevilly). V rokoch 1968 – 70 bola sólistkou opery Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici, kde stvárnila o. i. postavu Zuzy (Juro Jánošík), Violetty (La Traviata), Elisy Doolittlovej (My Fair Lady), Olympie, AntonieGiulietty (Hoffmannove poviedky) a Gildy (Rigoletto). V roku 1968 sa stala laureátkou medzinárodnej speváckej súťaže v Toulouse, v sezóne 1969 – 70 získala elévsku zmluvu v Štátnej opere vo Viedni, kde v roku 1970 debutovala ako Kráľovná noci (Čarovná flauta) a po následnom úspechu s postavou Olympie (Hoffmannove poviedky) sa stala riadnou členkou súboru.

Od jari 1971 žila v emigrácii, najskôr vo Viedni (kde absolvovala ďalšie štúdium spevu u Ruthilde Boesch, *1918, †2012), neskôr v Zürichu. Ako koloratúrna sopranistka výnimočných kvalít vystupovala od polovice 70. rokov na scénach najvýznamnejších svetových divadiel a festivalov – vo Viedni, v Mníchove, Berlíne, Paríži, milánskej La Scale, londýnskej Royal Opera House, newyorskej Metropolitnej opere, v barcelonskom Teatro Liceo, na Glyndebourne Festival a Salzburger Festspiele.

V prvých rokoch pôsobenia v zahraničí sa presadila ako vynikajúca interpretka postáv v operách Wolfganga Amadea Mozarta (Kráľovná noci, Čarovná flauta; Constanza, Únos zo serailu; Donna Anna, Don Giovanni; Giunia; Lucio Silla) a Richarda Straussa (Zerbinetta, Ariadna na Naxe; Sophie, Gavalier s ružou; Aminta, Mlčanlivá žena; Fiakermilli, Arabella; Talianska speváčka, Capriccio). Počnúc viedenskou premiérou Lucie z Lammermooru Gaetana Donizettiho (1978) začala ako bezprostredná nástupkyňa Marie Callasovej, Leyly Gencerovej, Joan Sutherlandovej i Montserrat Caballéovej originálnym spôsobom formovať interpretačnú tradíciu predverdiovskej talianskej romantickej opery. V operných dielach Gaetana Donizettiho a Vincenza Belliniho prekročila svoj najvlastnejší hlasový odbor – vysoký koloratúrny soprán. Od lyrických dievčenských hrdiniek typu Lucie z Lammermooru, Lindy di Chamounix, Noriny (Don Pasquale), Márie (Dcéra pluku), Aminy (Námesačná), Giulietty (Capuleti e i Montecchi) a Elvíry (Puritáni) sa vypracovala k dramatickým postavám Marie Stuartovej, Anny Boleynovej, Kráľovnej Alžbety (Roberto Devereux), Beatrice di Tenda a k náročnej role Normy (2005). Do jej profilového repertoáru patria aj Manon, Violetta (La Traviata), Gilda (Rigoletto), Rosina (Barbier zo Sevilly) a i.

Spolupracovala s významnými dirigentmi (Herbert von Karajan, Karl Böhm, Carlos Kleiber, Ricardo Muti, Seidži Ozawa, Giuseppe Sinopoli, Nikolaus Harnoncourt, Georg Solti a i.) a uplatnila sa aj ako piesňová interpretka (Franz Schubert, Robert Schumann, Richard Strauss, Antonín Dvořák, Wolfgang Amadeus Mozart a i.). Je jednou z najvýznamnejších svetových operných speváčok od 70. rokov 20. stor. Za svoje umenie získala viacero významných ocenení, o. i. Kammersängerin Štátnej opery vo Viedni (1980), Österreichische Ehrenkreuz für Wissenschaft und Kunst I. triedy (Viedeň, 1995), Rad bieleho dvojkríža II. triedy (Bratislava, 1997), Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. triedy (Bratislava, 2003). V roku 2005 jej bol udelený titul Dr. h. c.

Text hesla

Gruberová, Edita, 23. 12. 1946 Bratislava – 18. 10. 2021 Zürich — slovenská operná speváčka (soprán).

V roku 1968 absolvovala štúdium spevu u Márie Medveckej na konzervatóriu v Bratislave a debutovala v Opere SND ako Rosina (Barbier zo Sevilly). V rokoch 1968 – 70 bola sólistkou opery Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici, kde stvárnila o. i. postavu Zuzy (Juro Jánošík), Violetty (La Traviata), Elisy Doolittlovej (My Fair Lady), Olympie, AntonieGiulietty (Hoffmannove poviedky) a Gildy (Rigoletto). V roku 1968 sa stala laureátkou medzinárodnej speváckej súťaže v Toulouse, v sezóne 1969 – 70 získala elévsku zmluvu v Štátnej opere vo Viedni, kde v roku 1970 debutovala ako Kráľovná noci (Čarovná flauta) a po následnom úspechu s postavou Olympie (Hoffmannove poviedky) sa stala riadnou členkou súboru.

Od jari 1971 žila v emigrácii, najskôr vo Viedni (kde absolvovala ďalšie štúdium spevu u Ruthilde Boesch, *1918, †2012), neskôr v Zürichu. Ako koloratúrna sopranistka výnimočných kvalít vystupovala od polovice 70. rokov na scénach najvýznamnejších svetových divadiel a festivalov – vo Viedni, v Mníchove, Berlíne, Paríži, milánskej La Scale, londýnskej Royal Opera House, newyorskej Metropolitnej opere, v barcelonskom Teatro Liceo, na Glyndebourne Festival a Salzburger Festspiele.

V prvých rokoch pôsobenia v zahraničí sa presadila ako vynikajúca interpretka postáv v operách Wolfganga Amadea Mozarta (Kráľovná noci, Čarovná flauta; Constanza, Únos zo serailu; Donna Anna, Don Giovanni; Giunia; Lucio Silla) a Richarda Straussa (Zerbinetta, Ariadna na Naxe; Sophie, Gavalier s ružou; Aminta, Mlčanlivá žena; Fiakermilli, Arabella; Talianska speváčka, Capriccio). Počnúc viedenskou premiérou Lucie z Lammermooru Gaetana Donizettiho (1978) začala ako bezprostredná nástupkyňa Marie Callasovej, Leyly Gencerovej, Joan Sutherlandovej i Montserrat Caballéovej originálnym spôsobom formovať interpretačnú tradíciu predverdiovskej talianskej romantickej opery. V operných dielach Gaetana Donizettiho a Vincenza Belliniho prekročila svoj najvlastnejší hlasový odbor – vysoký koloratúrny soprán. Od lyrických dievčenských hrdiniek typu Lucie z Lammermooru, Lindy di Chamounix, Noriny (Don Pasquale), Márie (Dcéra pluku), Aminy (Námesačná), Giulietty (Capuleti e i Montecchi) a Elvíry (Puritáni) sa vypracovala k dramatickým postavám Marie Stuartovej, Anny Boleynovej, Kráľovnej Alžbety (Roberto Devereux), Beatrice di Tenda a k náročnej role Normy (2005). Do jej profilového repertoáru patria aj Manon, Violetta (La Traviata), Gilda (Rigoletto), Rosina (Barbier zo Sevilly) a i.

Spolupracovala s významnými dirigentmi (Herbert von Karajan, Karl Böhm, Carlos Kleiber, Ricardo Muti, Seidži Ozawa, Giuseppe Sinopoli, Nikolaus Harnoncourt, Georg Solti a i.) a uplatnila sa aj ako piesňová interpretka (Franz Schubert, Robert Schumann, Richard Strauss, Antonín Dvořák, Wolfgang Amadeus Mozart a i.). Je jednou z najvýznamnejších svetových operných speváčok od 70. rokov 20. stor. Za svoje umenie získala viacero významných ocenení, o. i. Kammersängerin Štátnej opery vo Viedni (1980), Österreichische Ehrenkreuz für Wissenschaft und Kunst I. triedy (Viedeň, 1995), Rad bieleho dvojkríža II. triedy (Bratislava, 1997), Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. triedy (Bratislava, 2003). V roku 2005 jej bol udelený titul Dr. h. c.

Zverejnené vo februári 2008. Aktualizované 10. mája 2021.

citácia

Gruberová, Edita [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-27]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gruberova-edita