Grasalkovičovci

Text hesla

Grasalkovičovci (Grassalkovich) — uhorský šľachtický rod pôvodom z Chorvátska. Jeho príslušníci zohrali v 18. a v 1. polovici 19. stor. významnú úlohu v politickom a vo verejnom živote habsburskej monarchie. Najvýznamnejší členovia:

Anton (I.), 6. 3. 1694 Mojmírovce, okres Nitra – 1. 12. 1771 Csömör, Maďarsko — krajinský hodnostár a blízky spolupracovník Márie Terézie, otec Antona (II.). Pôvodne advokát vácskeho biskupstva, neskôr kráľovský právny zástupca, od 1724 komorský radca, od 1731 kráľovský personál, od 1748 radca Uhorskej komory, od 1751 skutočný tajný radca, strážca kráľovskej koruny, kráľovský hlavný koniar, aradský a novohradský župan. Tešil sa priazni Habsburgovcov vďaka zvládnutiu ekonomických problémov, sprehľadneniu činnosti Uhorskej komory, upevneniu meny a riešeniu problémov zahraničného obchodu. Zlepšil systém vyberania cla, vyzbrojovanie a zásobovanie armády. Kráľovskými darmi, ženbou a kúpami získal rozsiahle majetky na území medzi Tisou a Dunajom, čiastočne aj na území Slovenska, čím sa rod stal jedným z najbohatších v Uhorsku. R. 1744 – 50 vybudoval rozľahlý barokový zámok na svojom panstve v maďarskom Gödöllő, okolo 1760 dal postaviť barokový Grasalkovičov palác v Bratislave (dnes Prezidentský palác), rokokokový kaštieľ v Ivanke pri Dunaji a pričinil sa o barokovú prestavbu Bratislavského hradu. R. 1736 získal barónsky a 1743 grófsky titul;

Anton (II.), knieža, 24. 8. 1734 Gödöllő – 5. 6. 1794 Viedeň, pochovaný v Ivanke pri Dunaji — stoličný hodnostár, syn Antona (I.), zať Mikuláša Jozefa Esterháziho. Od 1755 komorský radca, od 1758 cisársko-kráľovský komorník, kráľovský hlavný koniar, od 1759 bodrocký a 1769 zvolenský župan. Rodový majetok nadobudol formou fideikomisu, výnosy z neho využíval na svoju šľachtickú reprezentáciu a pompézny spôsob života. Podporoval údržbu a stavbu nových ciest, chov ušľachtilých koní a šľachtickú kultúru. Pri svojom dvore vydržiaval 24-členný orchester, v ktorom pôsobil hudobný skladateľ J. Družecký a príležitostne ho viedli aj J. Haydn a K. Ditters von Dittersdorf. V Grasalkovičovom paláci v Bratislave usporadúval operné a divadelné predstavenia a koncerty. R. 1784 povýšený do kniežacieho stavu, po 1789 si dal postaviť vo Viedni klasicistický palác;

Anton (III.), knieža, 12. 9. 1771 – 9. 9. 1841 — stoličný hodnostár, syn Antona (II.), posledný mužský potomok rodu. Tajný radca, cisársko-kráľovský komorník, csongrádsky župan. Veľké finančné prostriedky venoval na vybudovanie Maďarského národného múzea, divadla a akadémie vied v Maďarsku.

Zverejnené vo februári 2008.

Grasalkovičovci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/grasalkovicovci