Gradaščević, Husejn

Text hesla

Gradaščević [-vič], Husejn-kapetan, nazývaný Zmaj od Bosne (Drak z Bosny), 1802 Gradačac – 17. 8. 1834 Istanbul — bosniansky moslimský šľachtic (beg) a národný hrdina. Pochádzal z významného rodu hraničiarov s fakticky nezávislým postavením, ktorí vlastnili majetky na hraniciach pašalíka, a tým bránili aj hranice Osmanskej ríše. Gradaščević sa stal vodcom autonómneho hnutia bosnianskych moslimov, ktorí požadovali od sultána posilnenie samosprávnych vojensko-politických inštitúcií a odmietali sa podriadiť vládnym nariadeniam z Istanbulu. R. 1831 bol radou kapetanov na sneme v Tuzle zvolený do funkcie sultánovho zástupcu v Bosne. Po odmietnutí návrhu na rokovanie zo strany ústrednej tureckej vlády zorganizoval rozsiahlu vzburu a v júli 1831 sa na čele 25-tis. ozbrojencov postavil proti sultánovi Mahmudovi II., aby si vynútil splnenie požiadaviek silou. Jeho vojsko niekoľkokrát zvíťazilo nad osmanskou armádou v oblasti Kosova, nakoniec však bolo vinou nejednotnosti a zrady porazené v krvavej bitke pri Sarajeve. Gradaščević utiekol cez Sávu do Rakúska; po doručení sultánovho návrhu na uzmierenie odišiel do Istanbulu, kde bol však zatknutý a otrávený.

Text hesla

Gradaščević [-vič], Husejn-kapetan, nazývaný Zmaj od Bosne (Drak z Bosny), 1802 Gradačac – 17. 8. 1834 Istanbul — bosniansky moslimský šľachtic (beg) a národný hrdina. Pochádzal z významného rodu hraničiarov s fakticky nezávislým postavením, ktorí vlastnili majetky na hraniciach pašalíka, a tým bránili aj hranice Osmanskej ríše. Gradaščević sa stal vodcom autonómneho hnutia bosnianskych moslimov, ktorí požadovali od sultána posilnenie samosprávnych vojensko-politických inštitúcií a odmietali sa podriadiť vládnym nariadeniam z Istanbulu. R. 1831 bol radou kapetanov na sneme v Tuzle zvolený do funkcie sultánovho zástupcu v Bosne. Po odmietnutí návrhu na rokovanie zo strany ústrednej tureckej vlády zorganizoval rozsiahlu vzburu a v júli 1831 sa na čele 25-tis. ozbrojencov postavil proti sultánovi Mahmudovi II., aby si vynútil splnenie požiadaviek silou. Jeho vojsko niekoľkokrát zvíťazilo nad osmanskou armádou v oblasti Kosova, nakoniec však bolo vinou nejednotnosti a zrady porazené v krvavej bitke pri Sarajeve. Gradaščević utiekol cez Sávu do Rakúska; po doručení sultánovho návrhu na uzmierenie odišiel do Istanbulu, kde bol však zatknutý a otrávený.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Gradaščević, Husejn [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gradascevic-husejn