Görgey, Artur

Görgey, Artur, aj Görgei, 30. 1. 1818 Toporec, okres Poprad – 21. 5. 1916 Visegrád — maďarský generál a politik. Pochádzal zo schudobnenej zemianskej rodiny Görgeiovcov. Po ukončení štúdia na vojenskej ženijnej škole v Tullne (1837) slúžil ako poručík šľachtickej kráľovskej osobnej stráže, 1842 husársky nadporučík. Pre štúdium chémie na pražskej univerzite (1845 – 48) sa dočasne vzdal vojenskej kariéry. Počas revolúcie 1848 ponúkol svoje služby novoutvorenej maďarskej vláde. V júni 1848 kapitán, neskôr major, na návrh L. Kossutha bol v novembri vymenovaný za generála a veliteľa naddunajských vojsk. Od 1. 11. 1848 hlavný veliteľ uhorskej revolučnej armády (→ honvédi). Na jar 1849 operoval v okolí slovenských banských miest, neskôr na Liptove, Orave a v Turci, v apríli 1849 dobyl Komárno. Počas jarnej ofenzívy 1849 preukázal svoje veliteľské schopnosti, keď porazil cisárske vojská a obsadil Budín. V období 7. 5. – 14. 7. 1849 minister vojny maďarskej revolučnej vlády. Usiloval sa o dohodu s Habsburgovcami a nesúhlasil s ich detronizáciou, na druhej strane však chcel pokračovať v marcových reformách. Po bitke pri Temešvári (Timişoara) a po úspešnom zásahu ruských intervenčných vojsk mu L. Kossuth 11. 8. 1849 odovzdal najvyššiu civilnú a vojenskú správu v krajine. V tejto funkcii 13. 8. po porážke pri Világoši (dnes Şiria, Rumunsko) zložil zbrane do rúk Rusov a podpísal bezpodmienečnú kapituláciu. Počas represálií po porážke revolúcie bol omilostený, do 1867 bol však internovaný v Klagenfurte. Napísal autobiografiu Môj život a pôsobenie v Uhorsku (Mein Leben und Wirken in Ungarn, 1852), v ktorej obhajuje svoj postup počas revolúcie.