Goli Otok

Text hesla

Goli Otok — ostrov v severnej časti Jadranského mora medzi pevninou a ostrovmi Rab a Grgur administratívne patriaci Chorvátsku; okolo 5 km2. Východná časť je kamenistá, bez vegetácie (Goli Otok = Pustý ostrov, odtiaľ jeho názov). V západnej časti riedke osídlenie, niekoľko rekreačných oblastí.

Pôvodne juhoslovanský väzenský ostrov, už po 1. svetovej vojne tam boli internovaní vojnoví zajatci. Na začiatku komunistického režimu tam bol zriadený koncentračný tábor pre odporcov komunizmu. Po roztržke J. B. Tita so Sovietskym zväzom a s východným blokom 1948 tam bol vybudovaný najväčší internačný tábor v Juhoslávii (prezývaný Titov Havaj), v ktorom bolo postupne väznených niekoľko desiatok tisíc ľudí, prosovietsky orientovaných Titových odporcov a skutočných, ale aj domnelých prívržencov J. V. Stalina. Na internáciu, o ktorej nerozhodoval súd, ale tajná polícia, stačilo len vyjadriť pochybnosti o Titovej politike. V tábore vládli neobyčajne kruté a neľudské pomery (hlad, vyčerpávajúca práca, teror, fyzické násilie), čo zapríčinilo smrť niekoľkých stoviek väzňov. Rozsah represií, ktoré postihli aj tisíce nevinných, predstavuje temnú stránku odporu proti sovietskemu nátlaku. Koncom 50. rokov 20. stor. sa podmienky v tábore značne zlepšili a po upravení sovietsko-juhoslovanských vzťahov začiatkom 60. rokov boli politickí väzni prepustení. Goli Otok fungoval ďalej ako radové väzenie, ktoré bolo 1989 zrušené. Ostrov je dnes voľne prístupný návštevníkom.

Text hesla

Goli Otok — ostrov v severnej časti Jadranského mora medzi pevninou a ostrovmi Rab a Grgur administratívne patriaci Chorvátsku; okolo 5 km2. Východná časť je kamenistá, bez vegetácie (Goli Otok = Pustý ostrov, odtiaľ jeho názov). V západnej časti riedke osídlenie, niekoľko rekreačných oblastí.

Pôvodne juhoslovanský väzenský ostrov, už po 1. svetovej vojne tam boli internovaní vojnoví zajatci. Na začiatku komunistického režimu tam bol zriadený koncentračný tábor pre odporcov komunizmu. Po roztržke J. B. Tita so Sovietskym zväzom a s východným blokom 1948 tam bol vybudovaný najväčší internačný tábor v Juhoslávii (prezývaný Titov Havaj), v ktorom bolo postupne väznených niekoľko desiatok tisíc ľudí, prosovietsky orientovaných Titových odporcov a skutočných, ale aj domnelých prívržencov J. V. Stalina. Na internáciu, o ktorej nerozhodoval súd, ale tajná polícia, stačilo len vyjadriť pochybnosti o Titovej politike. V tábore vládli neobyčajne kruté a neľudské pomery (hlad, vyčerpávajúca práca, teror, fyzické násilie), čo zapríčinilo smrť niekoľkých stoviek väzňov. Rozsah represií, ktoré postihli aj tisíce nevinných, predstavuje temnú stránku odporu proti sovietskemu nátlaku. Koncom 50. rokov 20. stor. sa podmienky v tábore značne zlepšili a po upravení sovietsko-juhoslovanských vzťahov začiatkom 60. rokov boli politickí väzni prepustení. Goli Otok fungoval ďalej ako radové väzenie, ktoré bolo 1989 zrušené. Ostrov je dnes voľne prístupný návštevníkom.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Goli Otok [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/goli-otok