geotektonické hypotézy

geotektonické hypotézy — vedecké predstavy o príčinách pohybov a deformáciách zemskej kôry. Vznikali počas takmer 200-ročnej histórie modernej geológie, pretože hlbšie zóny zemskej kôry, zemský plášť a zemské jadro nie sú prístupné priamemu pozorovaniu a v dostatočnej miere nie sú známe ani procesy, ktoré v nich prebiehajú. Nedostatkom geotektonických hypotéz je, že hoci pomerne logicky vysvetľujú niektoré javy v zemskej kôre, pri vysvetľovaní iných javov zlyhávajú. Geotektonické hypotézy sa delia na fixistické a mobilistické. Fixistické hypotézy vychádzajú z predstavy, že kryhy zemskej kôry zostávajú pri deformáciách na mieste, sú teda fixné. Predpokladajú nemennosť jednotlivých krýh zemskej kôry v geologickej histórii a významnú úlohu pripisujú len vertikálnym tektonickým pohybom. Sem patria napr. hypotéza vulkanických elevácií, kontrakčná, expanzná, pulzačná, oscilačná, undačná a rádiomigračná hypotéza. Fixistické hypotézy možno rozdeliť aj podľa toho, z akých objemových zmien telesa Zem vychádzajú (kontrakcia alebo expanzia). Mobilistické hypotézy vychádzajú z predpokladu, že pevná zemská kôra alebo jej veľké bloky sa môžu voľne pohybovať na svojom plastickom podloží. Predpokladajú teda rozsiahle horizontálne premiestňovanie krýh v geologickej histórii. Hlavnú úlohu pripisujú horizontálnym tektonickým pohybom. K mobilistickým hypotézam patria: hypotéza podkôrových tokov, konvekčného prúdenia, ako aj rôzne varianty hypotézy kontinentálneho driftu aj s modelom tektoniky litosférických dosiek (platní). Na rozdiel od fixistických a mobilistických hypotéz, ktoré hľadajú príčiny tektogenézy v procesoch prebiehajúcich v zemskom telese, rotačná hypotéza vychádza z predpokladu, že hlavnou príčinou deformácií zemskej kôry sú astronomické faktory.