geomechanika

geomechanika [gr.] — 1. náuka o mechanickom stave zemskej kôry a o procesoch, ktoré v nej vyvolávajú rozličné prírodné fyzikálne vplyvy. Je úzko spätá s inžinierskou geológiou. Skúma mechanické vlastnosti skalných a poloskalných hornín a zemín, príčiny i dôsledky procesov, ktoré podliehajú časti zemskej kôry (napätia, deformácie, rozrúšanie alebo spevňovanie a i.), a zaoberá sa aplikáciami týchto poznatkov (sú dôležité najmä pri výstavbe podzemných diel, razení tunelov a štôlní i v banskom priemysle). Zakladateľom samostatného odboru mechaniky zemín bol začiatkom 20. stor. rakúsky strojársky a geotechnický inžinier a geológ Karl von Terzaghi;

2. odbor geofyziky, ktorá skúma mechanické procesy súvisiace so Zemou v lokálnom i v planetárnom rozsahu, napr. obeh Zeme okolo Slnka, gravitačné účinky Mesiaca a Slnka na Zem, pohyby zemskej rotačnej osi, tiažové pole Zeme (gravimetria a i.).