Gemer
Poloha
Mapa obce
Gemer, Sajógömör — obec v okrese Revúca v Banskobystrickom kraji v severovýchodnej časti Rimavskej kotliny na nive a terasách rieky Slaná, 181 m n. m.; 899 obyvateľov, 19,6 % slovenskej, 77,2 %, maďarskej národnosti (2021). Územie je budované neogénnymi usadenými horninami miestami pokrytými riečnymi usadeninami, má pahorkatinný reliéf, je čiastočne odlesnené, neodlesnené územie pokrývajú teplomilné cerové dubiny.
Územie bolo osídlené od neolitu. Obec je písomne doložená v roku 1198 ako Gomur, v rokoch 1216, 1226, 1240 Gumur, v roku 1289 Gemer, v rokoch 1773, 1786 Gömör v roku, 1808 Sajó-Gömör, Gemer, v rokoch 1863 – 1913 Sajógömör, v roku 1920 Gemer, v rokoch 1927 – 38 Gemer, Gömör, 1938 – 45 Sajógömör, 1945 – 48 Gemer, Gömör, v roku 1948 Gemer.
Vznikla pod hradom Gemer, v 15. stor. bola mestečkom s právom mýta a piatich jarmokov. Z latinskej školy doloženej v roku 1616 sa vyvinulo nižšie gymnázium, ktoré malo v 18. stor. teologický kurz, v polovici 19. stor. sa premenilo na mestskú evanjelickú strednú školu; študovalo tam viacero významných slovenských osobností. V rokoch 1938 – 45 bola obec pripojená k Maďarsku.
Archeologické nálezy: sídliskové nálezy z eneolitu, mladšej bronzovej, halštatskej a laténskej doby.
Stavebné pamiatky: zvyšky (deštruované základy) stredovekého hradu Gemer (jeden z najstarších slovenských hradov, vybudovaný v 1. tretine 11. stor. na mieste slovanského hradiska, 1241 prebudovaný), župného centra Gemera a strážnej pevnosti na ceste do Spiša, ktorý zohral významnú úlohu v polovici 15. stor. počas dynastických bojov, v roku 1458 ho dal kráľ Matej I. Korvín zbúrať; neogotický evanjelický kostol (1882); barokovo-klasicistický kaštieľ (2. tretina 18. stor., so starším jadrom).