Gemer

Text hesla

Gemer, maď. Gömör — historické územie v južnej časti stredného Slovenska. Jeho prevažná časť leží v Slovenskom rudohorí, severná časť v Horehronskom podolí, južná v Rimavskej kotline, východná v Rožňavskej kotline a Slovenskom krase.

Územie bolo nazvané podľa rovnomenného hradu, ktorého vznik sa kladie do prvej tretiny 11. stor. Gemer (Comitatus Gömöriensis) sa najneskôr začiatkom 12. stor. vyčlenil z Turnianskeho komitátu, najstaršia písomná zmienka o županovi je z 1246. Súčasť Uhorského kráľovstva, od 1526 v jeho rámci súčasť habsburskej monarchie. Cirkevnosprávne bol Gemer od najstarších čias samostatným archidiakonátom, ktorý patril do Ostrihomského arcibiskupstva, od 1776 do novozriadeného Rožňavského biskupstva. R. 1552 – 93 prevažná časť Gemera nebola síce priamo obsadená Turkami, ale bola poplatná Fiľakovskému, 1596 – 1687 Jágerskému sandžaku. Gemer bol jedinou stolicou na Slovensku, kde napriek rekatolizácii nemal Gemerský seniorát evanjelickej cirkvi a. v. len dva artikulárne kostoly, ale ešte aj v 18. stor. v ňom neprerušene jestvovalo vyše 40 fár s mnohými fíliami. R. 1786 – 90 dočasne a od 1802 natrvalo sa súčasťou Gemerskej stolice stal Malohont s centrom v Rimavskej Sobote.

Do 1802 sa Gemer delil na štyri slúžnovské okresy (horný, ratkovský, širkovský, putnocký), potom pribudol aj rimavskosobotský. Od začiatku 18. stor. do 1850 bol administratívnym centrom Plešivec, potom Rimavská Sobota. Do konca 12. stor. bola oblasť len málo osídlená, intenzívnejšie osídľovanie prebiehalo od 14. stor., v 15. stor. ju zasiahla prvá vlna valašskej kolonizácie (Polomka, Telgárt, Šumiac, Heľpa). Najstarším a najdôležitejším hradom bol Gemer, počas tureckých výbojov vzrástol význam Krásnej Hôrky, významné postavenie mal i hrad Muráň.

V hospodárskom živote zohrali najdôležitejšiu úlohu baníctvo a hutníctvo zamerané najmä na ťažbu a spracovanie železnej rudy. Vysokú úroveň dosahovali kovospracúvajúce remeslá (kováčstvo, mečiarstvo, zámočníctvo), v 18. stor. boli najvýznamnejšími remeselnými strediskami Jelšava, Ratková a Revúca, ktorá sa v 19. stor. počas slovenského národného obrodenia stala vďaka Š. M. Daxnerovi i jedným z najvýznamnejších národných centier.

R. 1785 mal Gemer (bez Malohontu) 110 647 obyvateľov, 1804 (spolu s Malohontom) 137 874 obyvateľov, 1846 počet obyvateľov vzrástol na 191 780.

Po vzniku ČSR pripadol juhovýchodný cíp územia Gemera Maďarskej republike (mestečko Putnok a 18 dedín).

Text hesla

Gemer, maď. Gömör — historické územie v južnej časti stredného Slovenska. Jeho prevažná časť leží v Slovenskom rudohorí, severná časť v Horehronskom podolí, južná v Rimavskej kotline, východná v Rožňavskej kotline a Slovenskom krase.

Územie bolo nazvané podľa rovnomenného hradu, ktorého vznik sa kladie do prvej tretiny 11. stor. Gemer (Comitatus Gömöriensis) sa najneskôr začiatkom 12. stor. vyčlenil z Turnianskeho komitátu, najstaršia písomná zmienka o županovi je z 1246. Súčasť Uhorského kráľovstva, od 1526 v jeho rámci súčasť habsburskej monarchie. Cirkevnosprávne bol Gemer od najstarších čias samostatným archidiakonátom, ktorý patril do Ostrihomského arcibiskupstva, od 1776 do novozriadeného Rožňavského biskupstva. R. 1552 – 93 prevažná časť Gemera nebola síce priamo obsadená Turkami, ale bola poplatná Fiľakovskému, 1596 – 1687 Jágerskému sandžaku. Gemer bol jedinou stolicou na Slovensku, kde napriek rekatolizácii nemal Gemerský seniorát evanjelickej cirkvi a. v. len dva artikulárne kostoly, ale ešte aj v 18. stor. v ňom neprerušene jestvovalo vyše 40 fár s mnohými fíliami. R. 1786 – 90 dočasne a od 1802 natrvalo sa súčasťou Gemerskej stolice stal Malohont s centrom v Rimavskej Sobote.

Do 1802 sa Gemer delil na štyri slúžnovské okresy (horný, ratkovský, širkovský, putnocký), potom pribudol aj rimavskosobotský. Od začiatku 18. stor. do 1850 bol administratívnym centrom Plešivec, potom Rimavská Sobota. Do konca 12. stor. bola oblasť len málo osídlená, intenzívnejšie osídľovanie prebiehalo od 14. stor., v 15. stor. ju zasiahla prvá vlna valašskej kolonizácie (Polomka, Telgárt, Šumiac, Heľpa). Najstarším a najdôležitejším hradom bol Gemer, počas tureckých výbojov vzrástol význam Krásnej Hôrky, významné postavenie mal i hrad Muráň.

V hospodárskom živote zohrali najdôležitejšiu úlohu baníctvo a hutníctvo zamerané najmä na ťažbu a spracovanie železnej rudy. Vysokú úroveň dosahovali kovospracúvajúce remeslá (kováčstvo, mečiarstvo, zámočníctvo), v 18. stor. boli najvýznamnejšími remeselnými strediskami Jelšava, Ratková a Revúca, ktorá sa v 19. stor. počas slovenského národného obrodenia stala vďaka Š. M. Daxnerovi i jedným z najvýznamnejších národných centier.

R. 1785 mal Gemer (bez Malohontu) 110 647 obyvateľov, 1804 (spolu s Malohontom) 137 874 obyvateľov, 1846 počet obyvateľov vzrástol na 191 780.

Po vzniku ČSR pripadol juhovýchodný cíp územia Gemera Maďarskej republike (mestečko Putnok a 18 dedín).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Gemer [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/gemer