Geiserich

Text hesla

Geiserich [gajze-], okolo 390 – 25. 1. 477 — kráľ Vandalov (428 – 477). R. 428 prešiel s Vandalmi (ktorí pod vedením jeho brata Gundericha prenikli do Hispánie a pripojili sa k nim aj Alani) Gibraltársky prieliv a prenikol do severnej Afriky. Tam obsadil časť západorímskych provincií a na ich území vytvoril 429 prvú, od Ríma nezávislú barbarskú germánsku ríšu. R. 435 uzatvoril s Rimanmi prvú mierovú zmluvu, 439 ju však porušil dobytím Kartága (stalo sa hlavným mestom). Novou zmluvou z roku 442 získal úrodné územia rímskych provincií Africa Proconsularis, Byzacena, Numidia, Abaritana a Gaetulia. Všetky patrili pod vládu Vandalov, ktorí sa však usídlili iba v provincii Africa Proconsularis, kde im kráľ pridelil pozemky (tzv. sortes Vandalorum). Geiserich vybudoval silné loďstvo a Vandali sa čoskoro stali rozhodujúcou silou v oblasti západného Stredomoria: postupne si podrobili Korziku, Sicíliu, Baleáry a Sardíniu a 455 vyplienili Rím (odtiaľ pojem vandalizmus). Geiserich vyháňal z Kartága i z oblasti sortes (území priamo osídlených Vandalmi) rímsku šľachtu a zakazoval tam katolícke bohoslužby, pretože on sám i jeho ľud boli ariáni; jeho syn a nástupca Hunerich (477 – 484) bol najväčším prenasledovateľom katolíkov v dejinách tzv. barbarských germánskych štátov. Politika obidvoch dôsledne oddeľovala barbarskú a románsku zložku obyvateľstva, čo spomaľovalo progresívny sociálny vývoj vandalského kráľovstva.

Text hesla

Geiserich [gajze-], okolo 390 – 25. 1. 477 — kráľ Vandalov (428 – 477). R. 428 prešiel s Vandalmi (ktorí pod vedením jeho brata Gundericha prenikli do Hispánie a pripojili sa k nim aj Alani) Gibraltársky prieliv a prenikol do severnej Afriky. Tam obsadil časť západorímskych provincií a na ich území vytvoril 429 prvú, od Ríma nezávislú barbarskú germánsku ríšu. R. 435 uzatvoril s Rimanmi prvú mierovú zmluvu, 439 ju však porušil dobytím Kartága (stalo sa hlavným mestom). Novou zmluvou z roku 442 získal úrodné územia rímskych provincií Africa Proconsularis, Byzacena, Numidia, Abaritana a Gaetulia. Všetky patrili pod vládu Vandalov, ktorí sa však usídlili iba v provincii Africa Proconsularis, kde im kráľ pridelil pozemky (tzv. sortes Vandalorum). Geiserich vybudoval silné loďstvo a Vandali sa čoskoro stali rozhodujúcou silou v oblasti západného Stredomoria: postupne si podrobili Korziku, Sicíliu, Baleáry a Sardíniu a 455 vyplienili Rím (odtiaľ pojem vandalizmus). Geiserich vyháňal z Kartága i z oblasti sortes (území priamo osídlených Vandalmi) rímsku šľachtu a zakazoval tam katolícke bohoslužby, pretože on sám i jeho ľud boli ariáni; jeho syn a nástupca Hunerich (477 – 484) bol najväčším prenasledovateľom katolíkov v dejinách tzv. barbarských germánskych štátov. Politika obidvoch dôsledne oddeľovala barbarskú a románsku zložku obyvateľstva, čo spomaľovalo progresívny sociálny vývoj vandalského kráľovstva.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Geiserich [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-25]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/geiserich