fyzickogeografické pásma

fyzickogeografické pásma — celoplanetárne fyzickogeografické zonálne regióny najvyššieho rádu, ktoré vznikajú v dôsledku klesajúceho množstva slnečného žiarenia dopadajúceho na jednotku plochy v smere od rovníka k pólom.

Množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia určuje špecifiká klimatického režimu (teplotu, charakter prúdenia vzduchu, zrážky), na ktoré sa na súši viaže vznik charakteristickej rastlinnej a pôdnej pokrývky. Vzhľadom na to sú fyzickogeografické pásma priestorovo zhodné s klimatickými pásmami a označujú sa aj ako bioklimatické, resp. pôdnobioklimatické pásma. Prebiehajú prevažne v rovnobežkovom smere nad súšou i nad oceánmi, pričom poloha a charakter georeliéfu na pevninách ovplyvňujú priebeh hranice a vnútornú diferenciáciu fyzickogeografických pásem (pásma sa takto členia na fyzickogeografické oblasti).

Nad oceánmi sú pásma rovnorodé s hranicami ovplyvnenými len rozložením pevnín a morskými prúdmi. Na súši sa rozlišujú základné fyzickogeografické pásma: rovníkové (ekvatoriálne), severné subekvatoriálne, južné subekvatoriálne, severné tropické, južné tropické, severné mierne, južné mierne, subarktické, subantarktické, arktické, antarktické.