Fulda

Text hesla

Fulda — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Hesensko medzi pohoriami Vogelsberg a Rhön na rieke Fulda severovýchodne od Frankfurtu nad Mohanom, súčasť metropolitnej oblasti Rýn-Mohan; 69-tis. obyvateľov (2020). Politické a kultúrne stredisko východného Hesenska. Z priemyselných odvetví sú zastúpené najmä textilný, gumársky, chemický, kovoobrábací, strojársky a elektrotechnický priemysel. Mesto je dopravnou križovatkou s významným železničným uzlom na vysokorýchlostnej železničnej trati Hannover – Würzburg (prestupný bod medzi miestnou a diaľkovou železničnou dopravou). Prechádza ním federálna cesta B27 spájajúca mesto Blankenburg (Sasko-Anhaltsko) s obcou Lottstetten (Bádensko-Württembersko) pri hranici so Švajčiarskom, má napojenia na diaľnicu A7 (najdlhšia diaľnica v Európe vedúca zo severu krajiny na juh) a diaľnicu A66 (vedúca z východu Hesenska na západ). V meste sa nachádza viacero vysokých škôl, múzeí a galérií. Je tiež sídlom katolíckeho biskupstva, katolíckej Biskupskej konferencie a Nemeckého evanjelického cirkevného snemu.

Na základe pôvodného germánsko-keltského osídlenia vznikol okolo roku 500 franský dvorec, ktorý bolo okolo roku 700 zničený. V roku 744 tam sv. Sturmius (aj sv. Sturmi alebo Sturm, *okolo 705, †779) na podnet sv. Bonifáca – apoštola Germánov založil benediktínsky kláštor. Keďže tam bol v roku 754 sv. Bonifác pochovaný, kláštorný kostol sa stal významným pútnickým miestom. Mesto Fulda sa vyvinulo v 8. stor. z osídlenia pri kláštore. Trhové, mincové a colné právo dostalo v roku 1019 a mestom sa stalo v roku 1114.

Kláštor postupne získal významné kráľovské a pápežské privilégiá, v roku 751 bol bezprostredne podriadený pápežovi, v roku 765 sa stal ríšskym opátstvom a v roku 774 získal od Karola Veľkého imunitu. Opáti kláštora boli od roku 968 prímasmi benediktínskych opátov Germánie a Galie a od roku 1220 ríšskymi kniežatami, v roku 1752 sa kláštorný kostol stal katedrálou (→ význam 1). Kláštor bol od svojho založenia jedným z najdôležitejších cirkevných a kultúrnych centier. V rokoch 822 – 842 bol opátom kláštora Hraban z Fuldy, ktorý z neho utvoril významné stredisko vzdelanosti. Miestna kláštorná škola bola jednou z najvýznamnejších vo vtedajšej Európe. Vznikli tam tzv. Fuldské anály. V 10. stor. tu boli aj významné iluminátorské dielne. Po roku 1571 sa Fulda stala centrom protireformácie. V roku 1734 bola tamojšia kláštorná škola pretvorená na univerzitu, ktorá pretrvala do roku 1805. Kláštor bol zrušený v roku 1803.

Pôvodný (prvý) kláštorný kostol bol postavený v polovici 8. stor. a zasvätený Kristovi Spasiteľovi a Panne Márii, nazýval sa aj Sturmiov kostol (nezachoval sa). Okolo roku 790 sa začala jeho monumentálna prestavba na karolovskú dvojchórovú trojloďovú baziliku s výrazne rozšíreným západným transeptom. Kostol nazývaný Ratgarova bazilika (podľa Ratgara, ktorý tam 802 – 17 bol opátom) bol posvätený v roku 819 a patril k najvýznamnejším príkladom karolovského umenia. Pod oboma chórmi sa nachádzali krypty, v západnom transepte bol hrob sv. Bonifáca. Kostol, ktorý vychádzal z rímskych prototypov (starý Chrám sv. Petra), patril niekoľko storočí k najväčším kostolom severne od Álp a bol vzorom pre viaceré významné stavby (napr. pre kostol Sankt Michael v Hildesheime). Pôvodné budovy kláštora boli postavené západne od kostola, v 10. stor. bol pred východný chór pristavaný rajský dvor.

Kostol aj kláštor boli počas stredoveku viackrát upravované, ale v podstate sa vo svojej stredovekej podobe (známe sú ich veduty zo 16. – 17. stor.) zachovali až do začiatku 18. stor., keď boli stredoveké stavby deštruované a začala sa monumentálna baroková prestavba celého areálu. Nový barokový kostol, od 1752 Katedrálu (dóm) Krista Spasiteľa a sv. Bonifáca (nemecky Dom Sankt Salvator und Bonifatius), navrhol a 1704 – 12 postavil Johann Dientzenhofer. Je to trojloďová bazilika s kupolou v hlavnej lodi a s dvojvežovým východným (hlavným) priečelím. V barokovom slohu boli v západnej časti v 18. stor. nanovopostavené aj budovy kláštora (dnes biskupský kňazský seminár). V budove dekanátu sa nachádza múzeum. Z pôvodného komplexu sa zachovala pohrebná kaplnka Michaelskirche, ktorá je jedným z najstarších zachovaných kostolov v Nemecku (posvätená 822). Pôvodne to bola rotunda postavená podľa vzoru rotundy Anastasis (zmŕtvychvstania) v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme, v stredoveku bola prestavaná v románskom slohu.

Vo Fulde sa nachádza viacero ďalších kostolov a kláštorov, napr. barokový mestský kostol Sankt Blasius (1771 – 85), ktorý bol pôvodne románsky a založený začiatkom 12. stor. Na území mesta sa nachádzajú aj štyri kláštory symbolizujúce štyri konce kríža: františkánsky Frauenberg (založený 809), benediktínsky Petersberg (posvätený 836), Johannesberg (811) a Andreasberg (nazývaný aj Neunenberg, založený 1023), v ktorého kláštornom kostole Sankt Andreas sa zachovala krypta s nástennými maľbami z 11. stor.

K najvýznamnejším profánnym stavbám patrí barokový kniežací palác (nazývaný aj mestský palác, 1706 – 14), postavený J. Dientzenhoferom na mieste staršieho paláca zo 14. stor. a neskôr (v 19. stor.) klasicisticky upravený. Palác bol rezidenciou opátov ako ríšskych kniežat a je jedným z najvýznamnejších diel nemeckého baroka. V jeho komplexe sa nachádza aj oranžéria (1722 – 30), vybudovaná podľa plánov M. Welscha. Ďalšie významné profánne stavby sú napr. barokové budovy univerzity z 18. stor., viacero barokových mestských palácov a zvyšky mestských hradieb.

Text hesla

Fulda — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Hesensko medzi pohoriami Vogelsberg a Rhön na rieke Fulda severovýchodne od Frankfurtu nad Mohanom, súčasť metropolitnej oblasti Rýn-Mohan; 69-tis. obyvateľov (2020). Politické a kultúrne stredisko východného Hesenska. Z priemyselných odvetví sú zastúpené najmä textilný, gumársky, chemický, kovoobrábací, strojársky a elektrotechnický priemysel. Mesto je dopravnou križovatkou s významným železničným uzlom na vysokorýchlostnej železničnej trati Hannover – Würzburg (prestupný bod medzi miestnou a diaľkovou železničnou dopravou). Prechádza ním federálna cesta B27 spájajúca mesto Blankenburg (Sasko-Anhaltsko) s obcou Lottstetten (Bádensko-Württembersko) pri hranici so Švajčiarskom, má napojenia na diaľnicu A7 (najdlhšia diaľnica v Európe vedúca zo severu krajiny na juh) a diaľnicu A66 (vedúca z východu Hesenska na západ). V meste sa nachádza viacero vysokých škôl, múzeí a galérií. Je tiež sídlom katolíckeho biskupstva, katolíckej Biskupskej konferencie a Nemeckého evanjelického cirkevného snemu.

Na základe pôvodného germánsko-keltského osídlenia vznikol okolo roku 500 franský dvorec, ktorý bolo okolo roku 700 zničený. V roku 744 tam sv. Sturmius (aj sv. Sturmi alebo Sturm, *okolo 705, †779) na podnet sv. Bonifáca – apoštola Germánov založil benediktínsky kláštor. Keďže tam bol v roku 754 sv. Bonifác pochovaný, kláštorný kostol sa stal významným pútnickým miestom. Mesto Fulda sa vyvinulo v 8. stor. z osídlenia pri kláštore. Trhové, mincové a colné právo dostalo v roku 1019 a mestom sa stalo v roku 1114.

Kláštor postupne získal významné kráľovské a pápežské privilégiá, v roku 751 bol bezprostredne podriadený pápežovi, v roku 765 sa stal ríšskym opátstvom a v roku 774 získal od Karola Veľkého imunitu. Opáti kláštora boli od roku 968 prímasmi benediktínskych opátov Germánie a Galie a od roku 1220 ríšskymi kniežatami, v roku 1752 sa kláštorný kostol stal katedrálou (→ význam 1). Kláštor bol od svojho založenia jedným z najdôležitejších cirkevných a kultúrnych centier. V rokoch 822 – 842 bol opátom kláštora Hraban z Fuldy, ktorý z neho utvoril významné stredisko vzdelanosti. Miestna kláštorná škola bola jednou z najvýznamnejších vo vtedajšej Európe. Vznikli tam tzv. Fuldské anály. V 10. stor. tu boli aj významné iluminátorské dielne. Po roku 1571 sa Fulda stala centrom protireformácie. V roku 1734 bola tamojšia kláštorná škola pretvorená na univerzitu, ktorá pretrvala do roku 1805. Kláštor bol zrušený v roku 1803.

Pôvodný (prvý) kláštorný kostol bol postavený v polovici 8. stor. a zasvätený Kristovi Spasiteľovi a Panne Márii, nazýval sa aj Sturmiov kostol (nezachoval sa). Okolo roku 790 sa začala jeho monumentálna prestavba na karolovskú dvojchórovú trojloďovú baziliku s výrazne rozšíreným západným transeptom. Kostol nazývaný Ratgarova bazilika (podľa Ratgara, ktorý tam 802 – 17 bol opátom) bol posvätený v roku 819 a patril k najvýznamnejším príkladom karolovského umenia. Pod oboma chórmi sa nachádzali krypty, v západnom transepte bol hrob sv. Bonifáca. Kostol, ktorý vychádzal z rímskych prototypov (starý Chrám sv. Petra), patril niekoľko storočí k najväčším kostolom severne od Álp a bol vzorom pre viaceré významné stavby (napr. pre kostol Sankt Michael v Hildesheime). Pôvodné budovy kláštora boli postavené západne od kostola, v 10. stor. bol pred východný chór pristavaný rajský dvor.

Kostol aj kláštor boli počas stredoveku viackrát upravované, ale v podstate sa vo svojej stredovekej podobe (známe sú ich veduty zo 16. – 17. stor.) zachovali až do začiatku 18. stor., keď boli stredoveké stavby deštruované a začala sa monumentálna baroková prestavba celého areálu. Nový barokový kostol, od 1752 Katedrálu (dóm) Krista Spasiteľa a sv. Bonifáca (nemecky Dom Sankt Salvator und Bonifatius), navrhol a 1704 – 12 postavil Johann Dientzenhofer. Je to trojloďová bazilika s kupolou v hlavnej lodi a s dvojvežovým východným (hlavným) priečelím. V barokovom slohu boli v západnej časti v 18. stor. nanovopostavené aj budovy kláštora (dnes biskupský kňazský seminár). V budove dekanátu sa nachádza múzeum. Z pôvodného komplexu sa zachovala pohrebná kaplnka Michaelskirche, ktorá je jedným z najstarších zachovaných kostolov v Nemecku (posvätená 822). Pôvodne to bola rotunda postavená podľa vzoru rotundy Anastasis (zmŕtvychvstania) v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme, v stredoveku bola prestavaná v románskom slohu.

Vo Fulde sa nachádza viacero ďalších kostolov a kláštorov, napr. barokový mestský kostol Sankt Blasius (1771 – 85), ktorý bol pôvodne románsky a založený začiatkom 12. stor. Na území mesta sa nachádzajú aj štyri kláštory symbolizujúce štyri konce kríža: františkánsky Frauenberg (založený 809), benediktínsky Petersberg (posvätený 836), Johannesberg (811) a Andreasberg (nazývaný aj Neunenberg, založený 1023), v ktorého kláštornom kostole Sankt Andreas sa zachovala krypta s nástennými maľbami z 11. stor.

K najvýznamnejším profánnym stavbám patrí barokový kniežací palác (nazývaný aj mestský palác, 1706 – 14), postavený J. Dientzenhoferom na mieste staršieho paláca zo 14. stor. a neskôr (v 19. stor.) klasicisticky upravený. Palác bol rezidenciou opátov ako ríšskych kniežat a je jedným z najvýznamnejších diel nemeckého baroka. V jeho komplexe sa nachádza aj oranžéria (1722 – 30), vybudovaná podľa plánov M. Welscha. Ďalšie významné profánne stavby sú napr. barokové budovy univerzity z 18. stor., viacero barokových mestských palácov a zvyšky mestských hradieb.

Zverejnené v júli 2005. Aktualizované 6. októbra 2020.

citácia

Fulda [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-10-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/fulda