Frivaldský, Ján

Text hesla

Frivaldský, Ján, aj Friedvalszky, 13. 12. 1730 Zvolen – 3. 5. 1784 asi Spišská Kapitula (dnes súčasť Spišského Podhradia), okres Levoča — uhorský prírodovedec, historik a cirkevný hodnostár. R. 1746 vstúpil do jezuitskej rehole, 1753 – 55 študoval prírodné vedy vo Viedni, 1757 – 61 teológiu v Trnave a vo Viedni. Pôsobil ako učiteľ matematiky na viacerých miestach, po rozpustení rehole 1773 titulárny opát, 1776 spišský kanonik, 1777 oravský, 1780 liptovský a 1783 katedrálny archidiakon, príslušník liptovskej súdnej tabuly. Zaoberal sa najmä botanikou a mineralógiou, s finančnou podporou Márie Terézie robil prírodovedný prieskum Sedmohradska. Hlavné dielo: Rozprava o povahe železa a železnorudných baní v Uhorsku a Sedmohradsku (Dissertatio de natura ferri et ferraris Hungariae, ac Transilvaniae, 1766).

Text hesla

Frivaldský, Ján, aj Friedvalszky, 13. 12. 1730 Zvolen – 3. 5. 1784 asi Spišská Kapitula (dnes súčasť Spišského Podhradia), okres Levoča — uhorský prírodovedec, historik a cirkevný hodnostár. R. 1746 vstúpil do jezuitskej rehole, 1753 – 55 študoval prírodné vedy vo Viedni, 1757 – 61 teológiu v Trnave a vo Viedni. Pôsobil ako učiteľ matematiky na viacerých miestach, po rozpustení rehole 1773 titulárny opát, 1776 spišský kanonik, 1777 oravský, 1780 liptovský a 1783 katedrálny archidiakon, príslušník liptovskej súdnej tabuly. Zaoberal sa najmä botanikou a mineralógiou, s finančnou podporou Márie Terézie robil prírodovedný prieskum Sedmohradska. Hlavné dielo: Rozprava o povahe železa a železnorudných baní v Uhorsku a Sedmohradsku (Dissertatio de natura ferri et ferraris Hungariae, ac Transilvaniae, 1766).

Zverejnené v júli 2005.

citácia

Frivaldský, Ján [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/frivaldsky-jan